.sprievodca

história

na začiatku histórie chrámu stálo odobrenie pápeža premiestniť prepoštský kostol z Bratislavského hradu do podhradia. Dôvodom bol neustále sa zvyšujúci počet veriacich na bohoslužbách v kostole na hrade a tým ohrozenie bezpečnosti hradu. Vzhľadom na postupný nárast počtu obyvateľov mesta kaplnka svätého Martina nestačila, a tak na jej mieste vyrástla románska stavba kostola, zasväteného najsvätejšiemu Spasiteľovi. S jej výstavbou sa začalo v roku 1221. Keďže kostol už nepostačoval potrebám rastúceho mesta, začiatkom 14. storočia sa začalo so stavbou nového prepoštského chrámu v gotickom slohu. Na stavbe a prístavbách sa podieľali známi stavitelia pracujúci na Dóme sv. Štefana vo Viedni – Hans Puchsbaum a Anton Pilgram. Chrám bol vysvätený v roku 1452. Jeho dostavba však trvala až do roku 1510. V 18. storočí kostol barokovo prestavali. V polovici 19. storočia došlo k ďalšej prestavbe, ktorá mu dala novogotickú podobu.

v rokoch 1563 – 1830 bol Dóm sv. Martina korunovačným kostolom a Bratislava korunovačným mestom uhorských kráľov. V meste nad Dunajom sídlil kráľ, arcibiskup a zasadal snem. Počas takmer tristoročnej histórie korunovácií v Dóme sv. Martina prijalo kráľovskú korunu desať kráľov, z uhorskú kráľovnú tu korunovali Máriu Teréziu a aj osem kráľovských manželiek. Ako prvého tu korunovali Maximiliána II. Posledným uhorským panovníkom, ktorý v dóme prijal svätoštefanskú kráľovskú korunu, bol Ferdinand V. Korunovácie sa v Bratislave konali v poslednej tretine roku, keď dozrievalo hrozno a zrno z polí bolo uložené v sýpkach. V slávnostne vyzdobenom Dóme sv. Martina vítali kráľa cirkevní a svetskí hodnostári, zástupcovia stavov a vyslanci. Kráľa korunoval ostrihomský arcibiskup.

zaujímavosti kostola

veža – bola súčasťou stredovekého mestského opevnenia. V rokoch 1764-1766 po požiari spôsobenom bleskom sa uskutočnila jej prestavba. Na jej vrchol umiestnili model kráľovskej koruny. Nahradila tak typický latinský kríž. Na helmicu a model koruny použili vyše šesť ton medi. Takmer tri štvrtiny darovala Mária Terézia a zvyšok dokúpila dómska fara. Do koruny vtedy umiestnili aj medený tubus, v ktorom schovali pamätnú listinu. Tá sa zachovala dodnes. Koruna bola na veži až do roku 1833. Vtedy do strechy veže opäť udrel blesk a jej drevený krov začal horieť. Medená helmica spadla na zem a korunu sa už nepodarilo zachrániť. S jej rekonštrukciou sa začalo až po tom, čo cisár Ferdinad prispel kostolu na opravu veže meďou. Novú pozlátenú korunu z medeného plechu vyhotovili meďotepci. Karl Mayer vytvoril korunu a Johann Gschnattl zhotovil vankúš, na ktorom je položená. Strapce na vankúši sú pripevnené a aby sa nekývali vo vetre, vyplnili ich pieskom. Vankúš, na ktorom je koruna položená, meria od strapca k strapcu 135 centimetrov. Koruna aj s vankúšom je vysoká 156 centimetrov a váži 160 kilogramov. Aj do tejto koruny vložili medený tubus, do ktorého pridali pamätnú listinu a iné písomnosti.

zvony - pôvodne vo veži Dómu svätého Martina viselo šesť zvonov. Najväčší z nich, Wederin, odliaty v roku 1670 vo zvonárskej dielni Baltazára Herolda, mal hmotnosť 2513 kilogramov. Okrem neho tu bolo päť ďalších zvonov. V roku 1914 po začiatku prvej svetovej vojny všetky zvony, okrem najväčšieho Wederina, z veže zložili, roztavili a materiál z nich použili na odlievanie diel. Dnes je vo veži katedrály umiestnených osem zvonov. Okrem pôvodného Wederina, ktorý musel byť pre značné poškodenie zrekonštruovaný, nainštalovali v novembri 2000 do zvonice ďalších sedem zvonov, symbolických darov od okolitých štátov.

krypty – v podzemí dómu v hĺbke približne šesť metrov sa nachádzajú tri krypty. Jedna z nich patrila rodine Pálffyovcov. Pochovávanie členov tohto rodu pod najvýznamnejším bratislavským kostolom bolo nielen záležitosťou prestíže, ale tiež odrazom dôležitého postavenia Pálffyovcov medzi uhorskou šľachtou. Hrobka rodiny je umiestnená priamo pred hlavným oltárom a vstupuje sa do nej z exteriéru. Ten je na severnej stene dómu prikrytý bielou mramorovou doskou s erbom rodiny Pálffyovcov. Do ďalších dvoch krýpt sa vchádza z kaplnky svätej Anny. Jednou je Jezuitská krypta a druhou Arcibiskupská, ktorá je ako jediná sprístupnená. V krypte sa nachádza viac ako 90 hrobov. Pochovaní sú tu napr. kardinál Peter Pazmány, bratislavský kanonik Jozef Ignác Bajza, či biskup Michal Buzalka.

.