.sprievodca

ako sa dá k župnému domu dostať ?

župný dom sa nachádza na Hlavnom námestí uprostred mesta, kde môžete aj parkovať.

čo všetko môžete v Župnom dome a v okolí vidieť ?

na priečelí domu je medzi dvoma vežičkami umiestnený kamenný erb Gemersko-malohontskej stolice. Podľa uvádzaných údajov by v budove malo byť 99 miestností, 339 okien a 195 dverí. Veľká zasadacia sála s malým kamenným balkónom má rozmery 242 metrov štvorcových s dĺžkou 20 metrov, šírkou 12 metrov a výškou stropu viac ako 8 metrov.

gemersko-malohontské múzeum patrí medzi regionálne múzejné inštitúcie. Zameriava sa na dokumentáciu prírody a spoločnosti gemerského regiónu. Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Sídlom múzea počnúc vznikom až do roku 1910, bol práve župný dom na Hlavnom námestí. Teraz múzeum sídli približne 400 metrov východne na námestí M. Tompu. Špecializáciou múzea od roku 1996 je dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

počas osmansko-tureckých okupácií v roku 1555 dal fiľakovský beg Mehemet na zrúcaninách hradu postaveného Jánom Jiskru z Brandýsa, postaviť nový hrad. Hrad Sobôtka sa tak stal jednou z najsevernejšie položených tureckých pevností v Európe. Nájdete ho pri výjazde z Rimavskej Soboty smerom na Hnúšťu 2 km od centra Rimavskej Soboty, na pravom brehu rieky Rimavy, v miestnej časti Sobôtka.

trochu z histórie

podľa dostupných informácií Župný dom vznikol na prelome 19. a 20. storočia prestavbou staršej historickej budovy. Na stavbe pracovalo približne 350 domácich stavebných robotníkov rôznych profesií. Robotníci mali použiť na výstavbu župného domu 1,7 mil. tehál, 4,5 tisíc metrov kubických kameňa, 50 vagónov vápna, 3 tisíc metrov kubických piesku, 35 vagónov cementu, 19 vagónov dreva, 15 vagónov železa.

od roku 1901 do roku 1918 sa v Župnom dome vystriedalo viacero županov. V máji 1919 vymenovali za župana básnika a spisovateľa Janka Jesenského, ktorý tu úradoval v rokoch 1919 až 1922. Stál aj pri jej zrušení 31. decembra 1922, ako posledný župan, kedy prestala Gemersko-malohontská stolica ako územno-právny celok existovať.

v budove stolice sa vystriedalo od roku 1901 viacero inštitúcií. V rokoch 1923 až 1938 tu sídlila okrem Okresného úradu i žandárska stanica. V rokoch 1938 až 1944 po Viedenskej arbitráži, keď mesto pripadlo Maďarsku, tu sídlil maďarský stoličný úrad, v roku 1945 rumunská poľná nemocnica, neskôr aj sovietska. Počas druhej svetovej vojny bola budova stoličného domu značne poškodená, boli vybité všetky okná.

od jesene roku 1945 začal v budove úradovať Okresný národný výbor, ktorý tu mal sídlo až do roku 1990. Dnes je tento stavebný skvost mesta chránenou pamiatkou, v ktorom sídli Obvodný úrad.