.sprievodca

herliansky gejzír nájdete v parku, v centre malebnej obce Herľany. Pri parku sa nachádza parkovisko, kde môžete odstaviť auto a preskúmať obec a čakať na erupciu. Dĺžka erupcie je 25 minút, výška dosahuje 15 metrov. Čas erupcie sa predpokladá na základe poslednej erupcie. Interval erupcie je oproti minulosti dlhší a to 36 – 38 hodín. Predpokladaný čas erupcie je dobré si overiť vopred na stránke obce, aby ste sa nepreviezli nadarmo a stihli tento unikát.

erupcia vytláča mineralizovanú vodu s íľovitým sedimentom, ktorý obsahuje viaceré minerály. Erupcia vzniká v dôsledku oxidu uhličitého, ktorý v podzemí nasycuje vodu. Geológovia popisujú tento gejzír za artézsky prameň – priestor, ktorý po naplnení sa vody vystrekuje.

výskyt gejzírov na svete je zriedkavý. Na celom svete ich je len okolo tisíc, približne polovica sa nachádza v Yellowstonskom národnom parku. Vo všeobecnosti gejzíry vyvrhujú vriacu vodu. Existujú aj také, pre ktoré je typická studená voda. Tie sa nachádzajú na Islande a v Európe, kde je Herliansky gejzír jedným z troch unikátov. Do roku 1903 a v rokoch 1957-2006 bol dokonca jediným studeným gejzírom v Európe. Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje tým, že je situovaný vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou. Je aktívny nepretržite.

zaujímavosti

gejzír je prírodný úkaz, ktorý bol aktivovaný človekom. Samotná činnosť - erupcia je ale už ovplyvňovaná prírodou. Príroda sama je pre ľudstvo veľkým tajomstvom, preto presne určiť čas erupcie nie je možný. Vypočítava sa podľa poslednej erupcie, ale čas je len orientačný. Na rozdiel od klasických horúcich gejzírov ich nevyvoláva horúca vodná para, ale oxid uhličitý. Dĺžka erupcie je cca 25 minút, jej výška dosahuje 7 až 15 m. V priebehu desaťročí sa však intenzita erupcií pomaličky znižuje a interval medzi nimi sa predlžuje. Geológovia a pracovníci Technickej univerzity intenzívne pracujú na výške erupcie. Voda v gejzíre je stredne mineralizovaná a má teplotu do 18°C.

história

herľany vďačia za svoj rozmach práve minerálnym prameňom a kúpeľom, ktoré boli známe už v 17. storočí. V 18. Storočí sa venovalo viac pozorností práve liečivým prameňom. Vedci zdôrazňovali ich balneologický význam. Vďaka tomu v Herľanoch vznikli prvé kúpele a v roku 1859 už sa tešili bohatej návštevnosti. Prvé kúpele tu vznikli práve v 18. storočí, už v roku 1859 boli Dokonca v celom Uhorsku boli vyhľadávaným kúpeľným miestom. Považovali ich za najlepšie vybavené a zariadené kúpele vôbec. Obec bola vyhľadávanou lokalitou kam chodila na výlety aj uhorská šľachta. Na kúpeľnú liečbu zažívacích, dýchacích a ženských chorôb slúžilo ubytovanie s kapacitou 500 lôžok. Na kúpeľnú liečbu sa používala ohrievaná voda, na pitie slúžili štyri pramene. 

herlianske kúpele boli také významné, že dokonca boli v rokoch 1909 – 1919 zaradené do I. kategórie. Do tejto kategórie patrili aj kúpele v Piešťanoch a Karlových Varoch. Po druhej svetovej vojne kúpele ako také zanikli. Slúžili ako ako odborárska zotavovňa. Od roku 1985 patrí celý areál Technickej univerzite v Košiciach. Úsporadúva rôzne pedagogické, vedecké, športové, kultúrné, či iné spoločenské akcie. Kúpele časom začali zápasiť s malou výdatnosťou prameňov. V roku 1869 už minerálne pramene nestačili na kúpeľnú liečbu. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií poverilo banského inžiniera, geológa Viliama Zsigmondyho, aby navŕtal bohatší zdroj vody. Vŕtať sa začalo v roku 1870. Prvá erupcia sa objavila o dva roky neskôr z hĺbky 172 metrov, a bola vysoká 4 metre. Ďalšia erupcia bola o rok z hĺbky 375 metrov a jej sila prerazila dokonca aj strechu vrtnej veže. Vŕtať prestavil v roku 1875, keď hĺbku 404,5 metra. Intervaly erupcie v tom čase boli kratšie, približne po 8 až 10 hodinách.