.sprievodca

ako sa dá ku rozhľadni dostať ?

rozhľadňa stojí 17 km severovýchodne od Košíc. Stojí uprostred polí na rozhraní chotárov Čižatíc, Chrastného a Rozhanoviec. Z obce Čižatice k nej navigujú drevené smerové tabule po účelovej komunikácii, vedúcej do dediny Chrastné. Kamenná stavba je dobre viditeľná už z diaľky.

čo všetko môžete na rozhľadni a v jej okolí vidieť ?

turistická rozhľadňa je 11 m vysoká. V jej útrobách sa nachádza informačná tabuľa o výstavbe samotnej rozhľadne, ale aj o Bitke pri Rozhanovciach. Z jej vrcholu vidno panorámu Slanských vrchov, údolie Torysy, časť Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou a za dobrého počasia dokonca i kúsok Lomnického štítu.

Trochu z histórie

„ Po vymretí kráľovského rodu Arpádovcov sa v Uhorsku rozhoreli boje o trón. Pred legitímnym kráľom Karolom Róbertom stála ťažká úloha poraziť mocných domácich oligarchov. K hlavným protivníkom kráľa patril rod Omodejovcov, ktorý ovládal východné Slovensko. S týmto rodom sa Karol Róbert vojensky stretol práve na poli pri Rozhanovciach. Omodejovcov tu vojensky podporil i ďalší mocný hráč „pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák Trenčiansky. Bitka sa vyvíjala v kráľov neprospech, situáciu však zvrátili rytieri z rádu johanitov, ktorí predstavovali elitu jeho vojska. Omodejovcov napokon opustil aj oddiel Matúša Čáka a ich porážka sa stala neodvratnou. Bitka pri Rozhanovciach neznamenala len koniec vlády Omodejovcov na východnom Slovensku, ale tiež začiatok konca panovania Matúša Čáka na strednom a západnom Slovensku.“

povesti

legenda hovorí, že práve na mieste kde stojí rozhľadňa, si kráľ po boji oddýchol a osviežil sa v neďalekom prameni.

Pár tipov pre turistov v okolí

Herliansky gejzír - vzácny studený gejzír nachádzajúci sa v obci Herľany na úpätí Slanských vrchov, 30 km východne od rozhľadne. Vzdušnou čiarou je to oveľa menej. Do roku 2006 bol jediným studeným gejzírom v Európe. Momentálne je okrem neho aktívny ešte studený gejzír v nemeckom Andernachu, na Ukrajine a ďalšie podobné gejzíry sú na Islande.

Dóm svätej Alžbety - najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach a je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach.

Kostol svätého Michala - je gotická stavba nachádzajúca sa južne od Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Pôvodne cintorínska kaplnka bola postavená v druhej polovici 14. storočia a je, po kostole rádu dominikánov, druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc.

Urbanova veža - je zvonica Dómu sv. Alžbety zasvätená sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov. Spolu s Dómom svätej Alžbety a Kaplnkou svätého Michala bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.

Spievajúca fontána - je fontána na Hlavnej ulici v Košiciach. Nachádza sa medzi košickým štátnym divadlom a Dómom sv. Alžbety. Pri hraní hudby je striekanie vody a farebné osvetlenie fontány regulované na základe hudobných tónov hrajúcej hudby. Jej výnimočnosť pozostáva aj v tom, že je najstaršou spievajúcou fontánou v Československu.

Kostol Najsvätejšej Trojice - masívna ranobaroková budova kostola je najcennejším barokovým objektom Košíc. Kedysi na jeho mieste stál Kráľovský dom, sídlo kráľovskej komory, teraz tu je turistami i domácimi frekventovane navštevovaný chrám Boží s najkrajším dobovým interiérom spomedzi mnohých košických pamiatok.

Košické mestské opevnenie - je pevnostný systém postupne budovaných hradieb, vodných priekop, parkánov, rondelov, barbakánov, bastiónov, ravelinov a glacis, obraňujúcich mesto Košice. Vznik mestských hradieb je datovaný do rokov 1260 – 1290. V 15. storočí bolo opevnenie doplňované v súvislosti s vývojom vojenskej techniky – strelných zbraní a delostrelectva.

Miklušova väznica v Košiciach - je súbor dvoch prepojených gotických meštianskych domov z prvej polovice 15. storočia, ktoré boli na začiatku 17. storočia adaptované pre potreby mestskej väznice a mučiarne. Na tieto účely slúžila až do roku 1909.