.sprievodca

dominantou zrúcaniny je veža „Nebojsa“ spolu s gotickým oknom bývalej hradnej kaplnky. Vedľa veže nájdete už len múr gotického paláca so zachovalým veľkým gotickým oknom a nosníkmi zo 14. storočia. Všade sa hovorí o gotickom paláci, no v skutočnosti ním nebol. Išlo o obytnú vežu - Donjon. Pred vežou sa nachádza obranné predhradie s cisternou a pivnicami. Celý hrad bol v minulosti komplet opevnený hrubým, 140 centimetrovým múrom. Vstupná gotická brána bola chránená padacím mostom.

Hrad postupne upravovali, prestavali až nadobudol charakter paláca s kaplnkou na prízemí.

prechádzka na hrad

slanecký hrad je ideálnym vyhliadkovým miestom. Z hradu je možné obdivovať Východoslovenskú nížinu, Slanské či Zemplínske vrchy. Prechádzka na hrad vedie z obce Slanec po značenom červenom turistickom chodníku. Preto prechádzka a nie túra, lebo celkový čas výstupu na hrad trvá len 15 minút. Obci Slanec môžete zaparkovať auto buď pri kostole alebo pri zdravotnom stredisku a odtiaľ a vydať na hrad.

história

na hrade prebiehal archeologický prieskum. Ten ukázal, že hrad pravdepodobne postavil v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov, Dávid. Táto mienka pochádza z textu na mramorovej doske zamurovanej do hradnej veže. Hrad vystriedal mnoho majiteľov. Napokon bol v roku 1679 podpálený Jurajom Rákocim II. Od vypálenia hrad už nebol opravený a postupom času chátral. V roku 1815 prišiel na hrad nový majiteľ, gróf Zsigmond Forgách, vďaka ktorému sa hrad z časti zrekonštruoval. Zrekonštruoval hradnú vežu, v ktorej zriadil rodové múzeum. Múzeum fungovalo do roku 1938, kedy aj posledný majiteľ, Štefán Forgách, zomrel. Po druhej svetovej vojne sa o hrad nik nestaral. V dnešnej dobe prebiehajú rekonštrukčné práce na obnovu hradu za pomoci obce, dobrovoľníkov i kraja

povesť

podľa povesti sa na tomto hrade občas zdržiavala mladá uhorská kráľovná, ktorá sa ukrývala pred nespokojnou šľachtou. Jednej horúcej noci povstalci obliehali hrad. Zeman Forgáč mal za úlohu panovníčku zavraždiť. Prenikol až do jej spálne kde vyplašená kráľovná v Evinom rúchu vyskočila z postele. Aj Forgáč bol len chlap, ktorého uchvátila jej krása. Preto si svoj úmysel rozmyslel, odprosil ju a pomohol panovníčke ujsť. Kráľovná sa mu neskôr poďakovala darom hradu Slanec i s obrazom zachytávajúci jej podobu, z tej letnej noci, keď ju prvýkrát uvidel.