.sprievodca

história

v Košiciach sa nachádza najstaršia cechová organizácia v celom Uhorsku, na základe stanov cechu kožušníkov vydané richtárom Arnoldom v roku 1307. Cechy sa však začali v Košiciach naplno rozvíjať až od druhej polovice 15. storočia. Išlo o remeselnícke organizácie združujúce majstrov jedného alebo viacerých remesiel.

počet cechov postupne rástol a svoje cechy si v Košiciach vytvorili takmer všetky remeslá. Nachádzali sa tu aj cechy veľmi úzko špecializovaných remesiel rôznych odvetví. To znamenalo vysokú úroveň remeselnej a hospodárskej rozvinutosti mesta Košice. Jeho význam ako obchodného strediska potvrdzujú aj štatúty košických obchodníkov z roku 1446, ktoré sa zároveň označujú za najstaršie obchodnícke stanovy v Uhorsku. Ľudia združovaní v cechoch sa snažili o čo najširšie zastúpenie v mestskej správe obce a tým presadzovať svoje záujmy. Cechové organizácie tvorili bohatý spoločenský život mesta. Usporadúvali hostiny, zábavy, zúčastňovali sa na procesiách, boli súčasťou aj ochrany mesta pred požiarmi, pri obrane a údržbe mestských hradieb. Cechy boli zrušené v roku 1872. Napriek zrušeniu, úplne nezanikli a mnohí remeselníci aj naďalej zachovávajú cechové tradície..

hrnčiarska ulica alebo Ulička remesiel je známym turistickým miestom. Nachádza sa neďaleko Hlavnej ulice. Jedinečná atmosféra v blízkosti Starého mesta priveje návštevníkov do voňavej bylinkárne. Ako tradičné remeslo sú tu zastúpené aj kováči, hrnčiari, brašnári i pekári.

hrnčiarska ulica a jej pomenovanie sú vcelku zaujímavé. Pôvodné pomenovanie Haffnergasse pochádza z roku 1834. Aj napriek remeselníckemu názvu sa nevie presne či hrnčiari vôbec obývali uličku. Jedno je však isté, hrnčiari boli ešte aj v 19. storočí veľmi potrební, pretože takmer všetok kuchynský riad bol v tých časoch z keramiky, avšak mal pomerne nízku životnosť. V druhej polovici 19. storočia sa už ulička volala ako Fazekas utca. V tej dobe ulička pozostávala z 20 domov a jedného kalvínskeho kostola. Zaujímavé ale je, že všetky domy boli postavené na východnej strane ulice až na jeden, dnes s číslom 4, bol postavený na západnej strane.

prekvapením však je, že tak významná historická ulička zažila aj temnú minulosť. Nachádzali sa tu drobné nevestince, ktoré slúžili pre chudobnejších zákazníkov. Napriek tejto zaujímavosti je ulička neodmysliteľnou súčasťou krásy Starého mesta.