.sprievodca

prechádzka na hrad likava

táto dominanta liptovského regiónu sa nachádza na strmom vápencovom brale Malého Choča neďaleko Ružomberka. Hrad je návštevníkom prístupný v letnej turistickej sezóne, približne od začiatku mája do konca septembra. Pravidelne sa tu konajú Likavské hradné dni.

túra na hrad je skôr len takou prechádzkou. Na hrad to trvá približne pol hodinu a späť 20 minút. Začať môžete z obce Likavka kde sa viete dopraviť autobusom alebo autom. Hneď pri autobusovej zastávke “Likavka hrad” sa nachádza menšie parkovisko. Prejdete cez hlavnú cestu na ulicu popri potoku. Odtiaľto vedie na hrad červená turistická značka. Trasa je vhodná aj pre rodiny s deťmi nie však s kočíkom.

história

jeden z najmladších liptovských hradov postavili v polovici 14. storočia na doplnenie tamojšieho obranného hradného systému. Vybudoval ho zvolenský župan Donč, ktorý v roku 1318 udelil aj mestské privilégiá Ružomberku. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1341. V rokoch 1431-1434 bol významnou husitskou pevnosťou. Počas svojej existencie sa stal sídlom rovnomenného hradného panstva. Palácový komplex hradu sa radí medzi najvyššie stavby svojho druhu na Slovensku. V 14. až 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory. Jeho história sa definitívne uzavrela v roku 1707, keď ho na príkaz kniežaťa Františka II. Rákociho zbúrali. Všetko zariadenie hradu bolo údajne prevezené na Oravský hrad. To, čo sa na hrade našlo, pochádza z archeologických nálezov.

povesť a zaujímavosti

o mohutnej bašte na južnej strane hradu kolujú legendy. Bašta mala byť nedobytná. Pri stavbe mali robotníci do malty miešať tisícky vajec a tisícky litrov kvalitného vína, aby dosiahli vysokú pevnosť. Skutočnosť bola samozrejme iná. Používalo sa kvalitné, niekoľkokrát hasené vápno. Nakoniec ani to ju však neochránilo pred obliehaním v roku 1670. V tomto období sa mal na hrade nakrátko ukrývať 13-ročný syn Štefana II. Thököliho, ktorý utekal pred cisárskymi prenasledovateľmi z rovnako obliehaného Oravského hradu. Z Likavy sa vraj prešmykol preoblečený za poddanské dievča.

zrúcaninu hradu chráni podľa legendy do dnešného dňa likavská čierna pani. Z jari žehná krajinu, aby mala dobrú úrodu, v lete ju chráni od živelných pohrôm. Likavská čierna pani - Helena Kružičová, bola súcitná k poddaným likavského panstva a utláčaným. Bola k nim vľúdna už počas života a do rodného kraja sa vrátila aj po smrti. Jej duch sa na hrade zjavoval v podobe postavy ženy zahalenej v čiernych šatách. Ľud ju hneď spoznal ako svoju zástankyňu. Podľa legiend sa Helena ešte ako dieťa väčšinou hrávala s deťmi poddaných a často im nosila jedlo z hradnej kuchyne. Ako 14-ročná vytrhla z rúk panského úradníka korbáč, ktorým chcel potrestať jej priateľa z detstva. Čierna pani mala byť strážnym anjelom poddaných Likavy od svojej smrti v roku 1586.

na hrade sa natáčali mnohé filmy. Najznámejší je pravdepodobne český film Jak se krotí krokodýli. Miestni ružomberskí nadšenci tu nakrúcali nemý horor Nič nekrváca večne. Natočili tu aj rozprávkový príbeh Orest z rodu čarodejníkov. Pozornosť hradu venovali aj niekoľkí dokumentaristi.

hrad sa spomína i v tvorbe Sama Chalupku. Báseň Likavský väzeň patrí k ojedinelým básňam napísaným po slovensky z predrevolučného obdobia. Hrdina vo väzení rozmýšľa o svojom osude, osude svojho národa, pričom vyjadruje vieru, že tento bude raz slobodný. Od rímskokatolíckeho kňaza a historika ružomberského rodáka Štefana Nikolaja Hýroša pochádza dielo Zámok Lykava a jeho páni, vydané vlastným nákladom v roku 1876. Je výsledkom starostlivého štúdia archívov miest Ružomberka a Slovenskej Ľupče a protokolov Liptovskej župy.