.sprievodca

ako sa dostať k hradu

prístup je možný počas celého roka a najlepšie sa k hradu dostanete z miestnej časti Neštich po žltej turistickej značke, prechádzka k hradu trvá približne 15 minút. Ak k hradu pôjdete z mestečka Svätý Jur, odparkujte auto na parkovisku v centre pri gotickom kostole Sv. Juraja a nasledujte modrú značku. Nejde o nejakú ťažkú túru, skôr o prechádzku lesom, preto je vhodná aj pre rodiny s malými deťmi. V Neštichu sa modrá značka zmení na žltú a tá vás dovedie až k hradu.

história

v 9. storočí vzniklo v Neštichu veľkomoravské hradisko, ktoré chránilo mesto i okolie. Časom však prestalo plniť svoj účel a tak si v roku 1209 rodina svätojurských grófov postavila nad hradiskom na opačnej strane údolia nový kamenný hrad. Stalo sa tak krátko po tatárskom vpáde na naše územie, keď kráľ Belo IV. prikázal šľachte a zemepánom obranné kamenné hrady.

v roku 1271 a 1295 hrad postihli ďalšie vpády v podobe nájazdu českého kráľa Přemysla Otakara II. Keď majiteľ hradu gróf Juraj Svätojurský zomrel, hral pripadol kráľovi. Jurajovi synovia Žigmund, Krištof a Peter sa s kráľom dohodli a hrad prešiel do rúk Petrovi, neskôr po jeho smrti Krištofovi.

Rod Svätojurský vymrel v roku 1543 a odvtedy hrad menil majiteľov. Najprv sa ho zmocnil Ján Zápoľský, potom Gašpar Serédy zo Serede a napokon gróf Mikuláš Eck zo Salmu. Ten dal hrad do zálohy cisárskemu vojenskému veliteľovi Jánovi Krušicovi. Keď veliteľ zomrel, jeho vdovu si vzal za manželku Štefan Illesházy a stal sa ďalším majiteľom hradu. V Svätom Jure dal postaviť aj renesančný kaštieľ. Po smrti Štefana prechádza hrad do držby rodiny Pálffyovcov. Tí sa neskôr presťahovali do spomínaného kaštieľa a hrad postupne strácal svoju silu, krásu i funkciu. Poslednú ranu mu pravdepodobne zasadil turecký vpád. Odvtedy je ruinou.

z pôvodného hradu sa zachovali len múry, aj tie sú však poznačené zubom času. Do hradu sa dalo dostať len cez jednu bránu, ktorú chránila bašta. Neskôr bol hrad zosilnený opevnením, priekopou a valmi na južnej i severnej strane.

zaujímavosť

keď veliteľ Ján Krušic zomrel, jeho vdova Katarína splnilal jeho posledné želanie a vydala za Štefana Illésházyho. V roku 1598 jeden bohatý mešťan prišiel za cisárom Rudolfom II. a požiadal ho, aby Štefanovi viac neobnovil prenájom hradu. Cisár požiadavku prijal a hoci sa Štefan najprv bránil, nakoniec upadol do cisárovej nemilosti a stratil všetko. Pred konfliktom s cisárom radšej volil útek do Poľska, ale porážka ho škrela. Cisár Rudolf rozhodol, že v čase Štefanovho exiklu bude hrad patriť mestu.