.sprievodca

prečo sa hrad volá práve Ostrý kameň? Dostal pomenovanie podľa skaly, do ktorej je vtesaný. Ide o najvyššie položený hrad v Malých Karpatoch, nachádzajúci sa vo výške 576 m. Bola to pohraničná pevnosť, ktorá slúžila spolu s Korlátskym, Plaveckým a Smolenickým hradom na ochranu tzv. Českej cesty. Česká cesta bola významná spojnica medzi Českým a Uhorským kráľovstvom. Ostrý kameň mal vynikajúcu polohu s výhľadom na priesmyk, celé Záhorie a Borskú nížinu.

prístup

ak sa rozhodnete navštíviť Ostrý Kameň, máte na výber z viacerých možností. Najkrajší výstup je zo Smoleníc po červenej turistickej trase, no je časovo náročnejší, ale za odmenu budete mať krásne výhľady na okolitú prírodu. Vedie cez najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby. Po ceste na Vás bude čakať hneď niekoľko zaujímavostí ako Smolenický zámok, Čertov žľab či Občasný vodopád (tečie len počas priaznivého vodného stavu, preto ten názov). Keďže je táto trasa časovo náročnejšia, odporúčame do ruksaka pribaliť aj niečo pod zub.

ak sa chcete dostať k hradu rýchlejšie a neodrádza vás stúpanie do strmého kopca, odporúčame trasu z Bukovej po zelenej značke. Tu sa môžete kochať výhľadmi na vodnú nádrž Buková, k zrúcanine sa tak dostanete za približne hodinu a pol.

história

pevnosť bola postavená niekedy v 13. storočí. Skladala sa z tzv. horného gotického hradu s vežou, palácom a kaplnkou a z nižšie položeného predhradia, slúžiaceho hospodárskym účelom.

prvá písomná zmienka pochádza z roku 1273. Je zaznamenaná v rakúskej klosterneuberskej kronike.

V roku 1394 sa hrad stáva vlastníctvom Stibora zo Stiboríc. Po vymretí tohto rodu sa tu vystriedalo viacero majiteľov. Hrad patril Kegelovičovcom, Révaiovcom, Turzovcom, Forgáčovcom a grófom zo Svätého Jura a Pezinka.

od 16. storočia patril Czoborovcom. V roku 1539 po smrti Gašpara Czobora sa majetky Czoborovcov spolu s hradom stali predmetom dlhoročných sporov. Ďalšími majiteľmi boli bratia Peter a Pavol Bakičovci, vládli od roku 1540.

hrad prvýkrát poškodili počas Rákociho povstania, to však ešte nebol jeho koniec. Značne poškodený bol až v roku 1704, keď sa v okolí odohrala kurucká bitka. V tomto období sa zmenila aj trasa Českej cesty a Ostrý kameň tak stratil svoj význam. Jeho posledný majitelia Pálffyovci preniesli svoje sídlo do kaštieľa v Moravskom Svätom Jáne a o osud hradu sa viac nestarali.

to, čo z neho ostalo dnes, pomaly pohlcuje príroda. Zbytky hradných stien a múrov sú roztrúsené po lese a len ťažko si vieme predstaviť, že tu kedysi stála mohutná pevnosť.

povesť o poklade

aj hrad Ostrý Kameň je opradený povesťami. Jedna z nich hovorí o chudobnej vdove, ktorá bola zlá a veľmi chamtivá. Jedného dňa sa pri zbieraní raždia dostala až k zrúcanine hradu a ocitla sa v podzemnej komnate plnej zlata. Okamžite utekala pre svojich siedmich synov, aby jej pomohli pozbierať poklad. Keď synovia vošli do komnaty, zbadali v kúte starčeka, ktorý im neustále hrozil a vyháňal ich preč. Chlapci prosili, aby odtiaľ odišli, no tá nedokázala svoju chamtivosť ovládnuť. Synovia boli natoľko vystrašení, že utiekli a akonáhle opustil podzemie posledný zo synov, zrútila sa časť hradu a nenásytnú matku aj s pokladom zasypalo. Odvtedy už poklad nikto viac nenašiel a vraj sa pod hradom nachádza dodnes.

aj ďalšia povesť hovorí o tom, že pod hradom je poklad. Pivnice plné klenotov sa vraj otvárajú počas svätojánskej noci. Problém je však v tom, že poklad stráži zúrivý drak a nik sa k nemu nesmie priblížiť.