.sprievodca

pri návšteve centra Trnavy ju neprehliadnete. Ide o dvojvežovú jednoloďovú stavbu s bočnými kaplnkami priamo na Univerzitnom námestí. Na základných stavebných prácach sa podieľali remeselníci z Trnavy a okolia. Tehly okrem mestskej tehelne dodávala i komunita habánov z Dechtíc. Výtvarnou výzdobou boli poverení umeleckí majstri spoza hraníc, vyše polstoročie na nej pracovali talianski štukatéri a viedenskí maliari.

trošku z histórie

počiatky chrámu sú spojené s príchodom jezuitov do Trnavy, kam ich povolal ostrihomský arcibiskup František Forgáč. Našiel pre nich budovy bývalého dominikánskeho kláštora a Kostola sv. Jána Krstiteľa. Kláštorná budova a tiež kostol boli vo veľmi zlom stave. S výstavbou nového kostola sa začalo v roku 1629, financoval ju krajinský palatín Mikuláš Esterházi. Stavbu zveril talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom. Nový jezuitský kostol mal slúžiť aj univerzite, avšak v čase jej založenia ešte nebol dokončený. Murárske práce ukončili až v lete 1637. Kostol vysvätil 30. augusta 1637 jágerský biskup Juraj Lippai. Patrónom sa stal sv. Ján Krstiteľ.

koncom 18. storočia sa budovy pri kostole a kostol dostali do rúk vojenskej správy. V roku 1783 sa sem nasťahovali vojenskí vyslúžilci. Univerzitný kostol odvtedy niesol pomenovanie invalidský a univerzitné budovy invalidovňa. Istý čas bol chrám gymnaziálnym kostolom a v roku 1937 prevzali kostol do správy saleziáni. Potom ho spravovala duchovná správa armády a v rokoch 1948 – 1977 Rímskokatolícky farský úrad sv. Mikuláša. V roku 2003 chrám navštívil pápež Ján Pavol II. Jeho návšteva pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom.

pod katedrálou

pod chrámom sa nachádza krypta, ktorá slúžila ako pohrebné miesto pre rod Esterháziovcov a iných popredných šľachticov Uhorska, rovnako aj pre zosnulých členov jezuitského rádu. Je tu pochovaná palatínova manželka Kristína Ňáriová, palatín Mikuláš Esterházi, jeho štyria synovia, ktorí padli v bitke s Turkami pri Vozokanoch. V roku 2006 bol v krypte pochovaný jezuita biskup Pavol Hnilica a v roku 2008 jezuita biskup Peter Dubovský. Jednou z úloh kostola bolo aj duchovné poslanie. Konali sa tu teologické rozpravy a promócie.

dominantou interiéru kostola je kolosálny celodrevený hlavný oltár, ktorý je považovaný za najväčší ranobarokový oltár v strednej Európe. Je vysoký 20,3 metra a široký takmer 15 metrov. Je štvoretážový, zdobený pozlátenými stĺpmi a rímsami. V druhej etáži dominuje maľba znázorňujúca krst Krista v Jordáne, v strede tretej etáže je vyobrazené narodenie sv. Jána Krstiteľa a v hornej časti oltára je maľba zobrazujúca Pannu Máriu na návšteve u sv. Alžbety. Po stranách od oltára na stenách presbytéria sú umiestnené smrtné štíty - mortuáriá, ktoré boli súčasťou pohrebného obradu príslušníkov rodu Esterházy. Oltár i sochy sú polychrómované.