.sprievodca

ako sa dá ku kostolu dostať ?

modra je výnimočné mesto obklopené vinohradmi, nachádzajúce sa na úpätí malokarpatského hrebeňa. Je jedinečná svojou históriou, kultúrou a v neposlednom rade i prírodným bohatstvom. V roku 1991 bolo jej historické jadro vyhlásené za pamiatkovú zónu. Farský kostol sv. Štefana kráľa bol postavený na mieste staršieho kostolíka sv. Barbory, druhého najstaršieho kostola v meste. V 17. storočí bola pred neho postavená mestská veža, tiež zasvätená svätej Barbore. Keďže kostol prestal mestu kapacitne vyhovovať, bol v roku 1873 zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový. Pôvodná mestská veža však zostala zachovaná a dnes slúži ako kostolná veža kostola sv. Štefana kráľa.

parkovanie je možné pred poštou a mestským úradom odkiaľ je to ku kostolu, ktorý stojí východne, len okolo 250 metrov.

trochu z histórie

na začiatku 14. storočia, po vymretí rodu Arpádovcov, bol zemepánom Modry Matúš Čák Trenčiansky. Až do svojej smrti vládol na mnohých majetkoch a panstvách v Bratislavskej stolici. Ako skutočné mesto však bola ustanovená až výsadnou listinou z roku 1361, ktorá ju povyšovala na poddanské mesto uhorskej kráľovnej. Obyvatelia Modry museli vybudovať hradby, ako podmienku udelenia privilégií slobodného kráľovského mesta Rudolfom II. Mesto sa tak muselo vzhľadom prispôsobiť ostatným uhorským kráľovským mestám.

čo sa týka kostola, v roku 2015 prebehla vo veži kostola sv. Štefana kráľa oprava zvonovej stolice včítane výmeny kompletného technického vybavenia a elektrických pohonov k trom zvonom. Najväčší, bronzový zvon zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi o hmotnosti 1450 kg a prostredný zvon, zasvätený sv. Floriánovi o hmotnosti 850 kg odliali Ad. Hillera vdova a syn v Brne roku 1923. Menší zvon zasvätený sv. Barbore o hmotnosti 500 kg odlial Jan Ernest Christeli v Bratislave v roku 1738.

čo všetko môžete v kostole a jeho okolí vidieť ?

postavený bol v rokoch 1873 - 1876 nemeckými kolonistami na mieste pôvodného gotického kostola sv. Barbory zo 14. storočia. Jeho súčasťou je aj spomínaná mestská veža, postavená pred rokom 1632, ktorá pôvodne stála pred kostolíkom v blízkosti radnice. Mestská veža bola začlenená do novostavby Kostola sv. Štefana kráľa ako kostolná veža. Po postavení mestských hradieb, keď sa pôvodný farský Kostol sv. Jána Krstiteľa ocitol za nimi, prevzal funkciu rímsko-katolíckeho farského kostola. Mestská veža bola dominantnou architektúrou Modry. Spĺňala viaceré funkcie. Ochodza veže bola využívaná na stráženia. Dodnes sú využívané vežové hodiny a šesť zvonov. Výška veže je 53 metrov a na ochodzu vedie 150 schodov.

kulisu historického námestia dotvárajú priečelia pôvodných prízemných vinohradníckych domov spolu s niekoľkými jednoposchodovými domami bohatších mešťanov. V pivniciach týchto domov sa skladovalo a vyrábalo kvalitné modranské víno. Hornú časť námestia ohraničuje Horná brána, jediná ktorá sa z opevnenia zachovala. Na Dolnej ulici nájdeme v pomerne malom priestore, kde kedysi stála Dolná brána, mnoho pamiatok. Sú to najmä slovenský evanjelický a nemecký evanjelický kostol, kaplnka Márie Snežnej. Medzi kostolmi stojí učupená stará slovenská evanjelická fara, ktorá sa stala útočiskom pre Ľudovíta Štúra.

pár tipov pre turistov v okolí

s prehliadkou historického centra Mordy je dobré začať na Štúrovej ulici v priestore námestia pri súsoší Ľudovíta Štúra orientáciu. Pamätník spolu s kostolom sv. Štefana sú dominujúcimi objektmi tejto časti námestia. Evanjelický kostol slovenský bol postavený v roku 1826 ako artikulárny kostol. V roku 1834 bol postavený Evajelický kostol nemecký v neoklasickom štýle. Rímsko-katolícky kostol sv. Štefana kráľa bol navrhnutý trnavským architektom Ignácom Feiglerom a vystavaný v klasicistickom štýle v roku 1876. Ďalšími obdivovanými pamiatkami mesta sú Súsošie Golgoty z 18. storočia, Kaplnka Panny Márie Snežnej postavená v roku 1760, Mestské hradby vybudované v rokoch 1610 až 1646, Horná brána a Renesančná kruhová bašta, ktoré sú súčasťou mestského opevnenia a mnohé iné.