.sprievodca

prístup

na hrad Šomoška sa dostanete po 40 minútovej túre z obce Šiatorská Bukovinka odkiaľ vedie náučný turistický chodník po zelenej značke. Určite nevynechajte kamenný Čadičový vodopád, ktorý sa nachádza pod hradom. Hnedé informačné tabule v obci Šiatorská Bukovinka vás dovedú až k parkovisku pri Šimonovej veži na začiatok turistickej trasy. Späť pôjdete rovnakou cestou.

zaujímavosť

šomoška stojí na kopci nad maďarskou dedinou Somoskő. Na prvý pohľad sa zdá, že hrad patrí Maďarsku. Napriek tomu je hrad na slovenskej strane hraníc. Na Slovensku sa vraj ocitol vďaka jednej čiare francúzskeho geografa. Čiara oddelila údolie od kopca, ktorý sa nad ňou týčil. Na kopci stál hrad hrad. Hrad Šomoška.

konečnú podobu nadobudla československo – maďarská hranica až 27. júla 1921. Južní susedia žiadali viesť hranicu takmer na úpätí Tatier a Československo chcelo získať územie na juhu Slovenska. Problémovou oblasťou sa nakoniec stalo územie medzi obcami Somoškő a Somosújfalu. Rada Spoločnosti národov ustanovila 23. apríla 1923, že hraničnou čiarou sa stane stred medzi československým a maďarským návrhom. Tak sa hrad ocitol na Slovensku a podhradská obec v Maďarsku.

pod hradom Šomoška sa nachádza kamenný vodopád. Ten vznikol vyvrením žeravej lávy na povrch v miestach kde sa zemská kôra výrazne zohriala v dôsledku vulkanickej činnosti. Pomalé chladnutie lávy malo za následok vznik čadičových stĺpcových hranolov. V čase keď sa začal stavať hrad, tieto hranoly boli použité zdroj stavebného kameňa. Vďaka tomu došlo k odkrytiu samotného vodopádu.

história

v roku 1310 získal Matúš Čák tento hrad bez akejkoľvek potreby použiť silu. Získal tak hrad a panstvo, ktoré bolo založené niekedy pred rokom 1291. Po roku 1312, kedy kráľ Karol Róberta z Anjou porazil Omodejovské vojská, na ktorých strane stáli aj oddiely Matúša Čáka, hrad prešiel do držby Tomáša Kačiča. V krátkom čase však vystriedal rôznych zemepánov. V bitke proti Turkom pri Temešvári zomrel Štefan Lošonci. Turkom sa vďaka tomuto víťazstvu podarilo rýchlo obsadiť hrady Fiľakovo, Modrý kameň a Divín. Šomoška, aj keď dobre opevnený, zmodernizovaný nakoniec padol do rúk Turkov. Mikuláš Pálfi a Krištof z Tiefenbachu ho získali v rámci protitureckej ofenzíve v roku 1593 späť do kráľovských rúk. Vcelku dobre udržiavaný, ale už nie príliš moderný hrad neodolal kuruckým povstalcom v roku 1703. Keď habsburské cisárske vojsko úspešne potlačilo povstanie Františka II. Rákociho, nadišli posledné dni hradu. Hrad pre možné útočisko povstalcov bol vyhodený do vzduchu. Našťastie sa už v roku 1972 začali reštauračné práce na tomto hrade, ktoré neustále pretrvávajú, aby bol hrad krásnym historickým miestom pre turistov. Poteší aj výhľad na šíre okolie. Už z hradnej veže je možné všimnúť ďalší hrad na kopci oproti. Tieto hrady tvorili akúsi líniu, ktorá mala chrániť pred nájazdmi Turkov.

povesť

povesť rozpráva o istý nafúkanom šomošskom pánovi. Ten považoval Turkov len za akýchsi panákov. Preto rozostaval jedného dňa na hradby slamené figuríny. Skutočnú hradnú posádku však poslal ku kráľovi do Zvolena. Turci, ktorých nehodno podceňovať sa nedali oklamať, vzali Šomošku útokom. Samoľúbeho hradného pána zabili a jediného obrancu, ktorý nebol zo slamy učinili svojím dvorným bláznom.