.sprievodca

vigľašský zámok nájdete na východnom okraji obce Vigľaš. Vedie k nemu asfaltová cesta, takže sa k nemu pohodlne dostanete autom a pred zámkom pohodlne zaparkujete.

návštevníci si môžu pozrieť nádvorie, kaplnku, malú a veľkú rytiersku sálu, v ktorých sa nachádzajú zbierky replík dobových zbraní. Rekonštruovaný bol podľa dobových záznamov a nákresov z archívu a použitý bol aj pôvodný materiál z ruín hradu. Všetko tam dýcha históriou, okrem kongresovej sály, ktorá je v modernom štýle. Verejnosti je sprístupnená asi tretina zámku.

história

dal ho postaviť Ľudovít I. koncom 14. storočia. Hrad má tri krídla s nádvorím. V najstaršom gotickom krídle v kaplnke je zachovaný gotický portál. Druhý a tretí portál zamurovali. Okolo hradu bola vodná priekopa s padacím mostom a vstupnou bránou, ktorá je zachovaná. Hrad viackrát prestavili a nadstavili aj druhé poschodie, bola postavená strážna veža a vnútorné arkády zámku a od poslednej prestavbe zdobia hradby romantické cimburie.

kedysi viedla popod hrad významná cesta a v súčasnosti tadiaľ vedie železnica zo Zvolena do Košíc. Neskôr ho cisár Žigmund Luxemburský prestaval na poľovnícky zámok a stretávali sa na ňom členovia rytierskeho rádu Draka. Počas tureckých bojov bola posilnená obrana hradu a zámok napriek veľkej snahe, Turci nikdy nedobyli. Z hradu postupne vytvorili nádhernú šľachtickú rezidenciu.

bola tu podpísaná aj prvá kráľovská listina, ktorá bola dokladom o existencii vígľašského panstva. Po smrti cisára, Žigmundova dcéra Alžbeta dala hrad do užívania rytierovi Jodokovi Juštovi za 4 000 zlatých.

Významnými majiteľmi hradu bola aj rodina grófa Esterházyho z Galanty, ktorí tu v okolí postavili Vígľašskú , Hriňovskú a Detviansku sklársku hutu, pivovar, mlyn a boli tu želiari, ktorí sa starali o včely. Matej Korvín bol asi najobľúbenejší panovník, ktorý často navštevoval zámok a hlavne chodil tam na poľovačky. Jedna legenda hovorí, že na zámok chodil preto, aby mohol sledovať dievčatá, ktoré tadiaľ chodili na jarmok. Jedna sa mu natoľko zapáčila, že ju začal navštevovať doma a ju a jej celú rodinu povýšil do zemianskeho stavu a volali ich Holenovci. V dedinke pod hradom naozaj žili Holenovci, ktorí boli zemani a mali aj mraznicu. Tiež sa traduje, že kráľ Matej skolil v Uhorsku posledného zubra.

hrad niekoľkokrát vyhorel a bol aj v rukách povstalcov, posledný požiar a boje počas druhej svetovej vojny mu boli skoro osudné. Stavba potom začala veľmi chátrať. Obci sa podarilo z eurofondov zrekonštruovať baštu, vstupnú vežu a časť hradieb. Neskôr ho predala súkromnému investorovi za korunu a súčasným majiteľom zámku je rodina, ktorá žije v Kalifornii. Zámok počas piatich rokov zrekonštruovali a prestavali na hotel, ktorý ponúka nielen nádherné historické izby na ubytovanie, ale využíva sa aj na kongresy, spoločenské podujatia , svadobné obrady priamo v zámockej kaplnke alebo v rytierskej sále a iné.

zaujímavosť na záver

významným panovníkom zámku bol kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý založil Uhorský rytiersky dračí rád. Bolo to významné zoskupenie vyše dvadsiatich vladárov Európy v tej dobe, ktorých spojil boj proti Turkom a ochrana kresťanstva. Dračí rád patril vtedy k najvýznamnejším svetským rytierskym rádom. Na zámku Vígľaš bola základňa tohto rádu a nachádza sa v ňom aj veľa dekorácií v podobe draka.