.sprievodca 

história

kaštieľ kubínyi vo Vyšnom Kubíne pochádza z prvej polovice 17. storočia. Práve vtedy Beňadik Kubínyi nechal postaviť na mieste staršieho objektu renesančný kaštieľ s rozsiahlym parkom.

takú podobu, ako má dnes, však nadobudol počas barokovej prestavby v 18. storočí. Vtedajší majitelia, Jozef Kubínyi a jeho manželka Amalia de Adda rozšírili renesančný objekt. Obohatili kaštieľ o typické cibuľové veže a okrem nich vnútri pribudla nádherná výmaľba stropov. Kedy boli tieto stropy zamaľované sa nevie, no o ich existencii sme sa dozvedeli počas nedávnej rekonštrukcie. Kaštieľ Kubínyi bol následne v 19. storočí bol upravený klasicisticky a na fasáde kaštieľa pribudli erby rodiny Kubínyi a de Adda. Počas búrlivého obdobia, v prvej polovici 20. storočia, bol kaštieľ odobraný Kubínyiovcom a pripadol družstvu. Až v roku 1989 sa Kubínyiovcom znovu podarilo dostať ho naspäť do vlastníctva. Pre nedostatok finančných prostriedkov na udržanie kaštieľa boli nútení ho predať. Odvtedy chátral pod vládou viacerých majiteľov, až kým ho v roku 2010 v biednom stave nekúpili súčasní majitelia.

v súčasnosti tu nájdete okrem historického kaštieľa a anglického parku aj Reštauráciu Amalia, ktorá sa nachádza v budove bývalých tzv. zadných stavov. Rovnako môžete v podkroví Kaštieľa Kubínyi stráviť rozprávkovú noc v piatich útulne a romanticky zariadených izbách. A ak vás zaujíma história kaštieľa a chceli by ste vedieť viac aj o rekonštrukcii, môžete sa prísť pozrieť na  komentované prehliadky kaštieľa.

kubínyiovci

kubínyiovci patria k najstarším liptovským rodom. Ich rodokmeň siaha do konca 13. storočia. Za zakladateľa rodu je považovaný Hudko, či Hudkonth, ktorý za verné služby dostal v roku 1233 od Ondreja II. tri poplužia zeme zvanej Revúca, ktorá sa nachádzala po oboch stranách rieky Revúca. Hudko mal synov Jucheho (či Iteho alebo Iwcheho) a Gurkeho (či Synika), z ktorých prvý sa stal zakladateľom rodu Kubínyiovcov a druhý rodu Meškovcov. V bezprostrednej blízkosti ich revúckeho majetku sa v 14.storočí začalo intenzívne rozvíjať mesto Ružomberok, a preto dal magister Donč synom oboch bratov ako výmenu za tento majetok osadu Vyšný Kubín. Svedčí o tom listina spísaná predstaveným Turčianskeho konventu Valentínom v roku 1325.

o šľachte

príslušníci šľachty podporovali budovaním svojich kaštieľov a kúrií rozvoj architektúry a boli tiež nositeľmi vzdelanosti. Študovali na uhorských stredných školách i univerzitách a ak si to mohli dovoliť, aj v zahraničí. V ich sídlach v 18. storočí znela okrem slovenčiny najmä latinčina, menej nemčina, maďarčina a francúzština. Niektorí sa venovali hudbe, výtvarnému umeniu, veršovníctvu i literatúre a vo svojich príbytkoch opatrovali vzácne rodové písomnosti a knižnice.