lista s ornamentom.png

požitavie - hrad gýmeš

turistická zaujímavosť, tip na výlet, sprievodca, mapa, fotky, hodnotenia, navigácia, aktuálne počasie

.hrad gýmeš
.hrad gýmeš

press to zoom
.hrad gýmeš
.hrad gýmeš

press to zoom
1/1
icon_hist_HRAD.png

región: ponitrie a požitavie
lokalita:
nadmorská výška:
gps:  ►
web: ►
kontakt:

500 mnm

-

+421 905 334 432

icon_hist_HRAD.png
.virtuálna minca xplór nft
#47/99
.47
sk.07.00.61
požitavie - hrad gýmeš
.hrad gýmeš
icon_STARS 5.0.png

.hrad gýmeš – sa rozprestiera neďaleko Nitry v pohorí Tribeč nad malebnou dedinkou Jelenec na vrchu Dúň. Hrad má bohatú históriu, nezaobišla sa bez krviprelievania. Je to dominanta širokého okolia a rodovým hradom šľachtického rodu Forgáčovcov.

.otváracie doby

celoročne

voľne prístupné

.poplatok za vstup

voľne prístupné

00_3d_mapka_slovensko.png
00_3d_mapka_slovensko.png

.sprievodca


trasa k hradu


túra na hrad sa dá nazvať aj lesnou prechádzkou. Trasa nie je náročná a zvládnu ju všetky vekové kategórie. Keďže sa hrad nachádza na kopci, musíte počítať aj s miernym stúpaním, ale to prekonáte na 45 minút a celkovo ste na hrade za hodinku a pol.


najlepší prístup je vlastným autom do obce Jelenec. Zaparkovať môžete pri chatovej oblasti a vodnej nádrži. Odtiaľ sa vydáte po žltej turistickej značke. Po miernom stúpaní prídete k rozcestníku pri Studenom hrade. Tento hrad už síce nestojí, ale môžete sa pokochať úchvatnými výhľadmi. Vrátime sa späť k našej trase a pokračujeme znova po žltej značke. Prídete k rozcestníku Sedlo pod Gýmešom, tu sa mení na zelenú turistickú značku. Prejdete cez lúku a o pár minút stojíte pred hradom Gýmeš.


od začiatku hradu až po súčasnosť


hrad dal postaviť asi v polovici 13. storočia veľmož Ondrej z rodu Hunt - Poznanovcov (predchodcovia Forgáčovcov), ktorý dostal panstvo pri Jelenci spolu s inými majetkami darom od kráľa Belu IV. za záchranu jeho života pri bitke Slaná.


v tej dobe bol hrad veľkým skvostom Uhorska. Hrad bol niekoľkokrát rekonštruovaný a tak gotický hrad postupne dostával renesančný a barokový nádych. Začiatkom 14. storočia sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti ho kráľ daroval kráľovnej Márii a Forgáčovci ho získali späť kráľovraždou. Blažej Forgách zabil soka kráľa Karola II. na požiadanie kráľovnej. Za to mu kráľovná darovala hrad, ale dlho sa z neho netešil, po pol roku mu za vraždu sťali hlavu. Vtedy dal hrad kráľ Žigmund do vlastníctva synom Petrovi a Mikulášovi Forgáčovcom.


turci sa niekoľkokrát pokúšali dobyť Gýmeš, ale podarilo sa im to až koncom 16. storočia, kedy ho zničili. Majitelia potrebovali peniaze na opravu, a preto neustále zvyšovali dane, čo vyústilo do roľníckej vzbury, ktorú majitelia kruto potlačili. Hrad vtedy opravili a Žigmund Forgáč bol zvolený za palatína, čo znamená, že bol v podstate druhý muž v Uhorsku po panovníkovi. V čase Rákocziho povstania sa Žigmund II. stal veliteľom jeho vojska, za čo bol vyhnaný do vyhnanstva a Gýmeš sa stal majetkom kráľa.


cisár Jozef I. predal hrad českému kancelárovi gr. Jánovi Vratislavovi a od neho ho kúpil biskup Pavol Forgáč, ktorý ho opravil a dal postaviť štyri kaplnky, z ktorých sa zachovala len kaplnka sv. Ignáca, ktorý bol patrónom hradu. Vtedy sa tu začala tradícia každoročných pútí a zaviedli tam aj „lopatový tanec“, ktorým návštevníkov vítali pred hradnou bránou buchnutím štyrikrát lopatou po zadku a zápisom do knihy hostí. Pod kaplnkou bola hrobka Forgáčovcov s veľkým krížom z alabastru. Biskup Pavol dal postaviť v obci Gýmeš kostol a barokový kaštieľ a na hrad chodili len v lete. Nakoniec ho sami zničili a to preto, lebo konštrukciu strechy použili na výstavbu cukrovaru v Jelenci.


v polovici 20.storočia prešla zrúcanina do majetku štátu, pod správu Štátnych lesov a chátrala. Neskôr skupina dobrovoľníkov spolu s iniciatívou občianskeho združenia Castrum Ghýmes sa snažili zastaviť deštrukciu hradu.


V súčasnosti je to silueta stredovekého hradu, ktorú modelujú zachované tvary obvodových múrov, okná a vstupy si zachovali kamenné obruby. Architektúru kaplnky spoznávame podľa členenia stien, ktoré kedysi niesli klenbu. Zachovaná je aj starorománska veža , ktorá má dve poschodia a schodisko, čo malo len pár hradov na Slovensku.


zaujímavosti


o šľachtickom rode Forgáčovcov je bohato ilustrovaná publikácia - Kniha Forgáčovcov. Je v nej približne 220 obrázkov a to portrétov, listín erbov. Autor ju písal 6 rokov a čerpal z archívov na Slovensku a v Budapešti.

Ďalšiu knihu napísal Ján Čajak a bola o Zuzane Forgáčovej s názvom v Zajatí na Holíčskom hrade a Jožo Nžňanský napísal knihu Žena dvoch mužov. Tento príbeh je pravdivý a hovorí o Zuzane dcére trenčianskeho župana, ktorá sa vydala za žiarlivého Františka Révaya, ktorý ju uväznil na Holíčskom hrade. Jej tajný ctiteľ Peter Bakič ju odtiaľ uniesol na Plavecký hrad. Táto skutočnosť sa riešila na Uhorskom sneme v Bratislave. Vtedy ju jej bratranec kardinál František Forgáč rozsobášil a bol to prvý prípad v dejinách.


1/51
  • srdcomposlovensku Instagram
logo_srdcomPoSlovensku_v.9.21.png

Našiel si chybu, prípadne neaktuálne údaje?

Chcel by si doplniť značku, info alebo skúsenosti, ktoré máš z vlastnej návštevy?

posledná aktualizácia:

16. novembra 2021, 16:36:40

.pre denné tipy na výlety sleduj naše 

facebook stránky @xplor.sk a @srdcomposlovensku

facebook skupinu @srdcomposlovensku

instagram účet @xplor.sk a @srdcomposlovensku

Pinterest nástenku Xplór