.sprievodca

kolonádový, nazývaný aj Sklený most nad riekou Váh postavila v rokoch 1930 až 1933 firma Pittel a Brausewetter na podnet prevádzkovateľa kúpeľov Ľudovíta Wintera ako promenádu pre kúpeľných hostí. Nahradil starý drevený most, je dlhý 148 metrov, zo začiatku po ňom premávali aj automobily, dnes už len chodci.

dielo patrí k vrcholu funkcionalistickej architektúry Slovenska, jeho autorom je významný architekt Emil Belluš, ktorý na deliacej kolonádovej zasklenej stene uplatnil umeleckú výzdobu Martina Benku. Do skla maliar umiestnil ľudové motívy Spevy Detvy a Na salaši. Latinské nápisy na priečeliach sú uzdravujúce kúpele (oslavná báseň objavitela prameňov Adama Trajana z roku 1642) a Vstaň a choď (evanjelium podľa Matúša) a symbolizujú ozdravnú silu kúpeľov.

pred mostom od začiatku stojí známa bronzová socha Barlolamača od Roberta Kuhmayera. Most tesne pred koncom 2. svetovej vojny z veľkej časti zničila ustupujúca nemecká armáda, obnoviť sa ho podarilo až v roku 1956. Je majetkom radnice. 

v súčasnosti sa na moste  nachádzajú malé prevádzky so suvenírmi, darčekovými predmetmi a zmrzlinou.

Pri moste sa začína jedna z najdlhších cyklotrás - 56 kilometrov dlhá Vážska cyklomagistrála, ktorá končí až v Trenčíne.

pri moste sa nachádza aj Kaplnka Božského Srdca Ježišovho, v ktorej je relikvia blahoslaveného Karola, posledného panovníka habsburskej monarchie v rokoch 1916 až 1918. Časť kosti, uložená v skle a ozdobnej skrinke, bola z ostatkov Karola I. odobratá v roku 2004 na Madeire, kde je Karol I. pochovaný. Relikviu v piešťanskej kaplnke umiestnili aj vďaka tomu, že Karol I. toto mesto osobne navštívil vo februári 1917. V kúpeľnom hoteli Thermia Palace sa stretol s bulharským cárom Ferdinandom Coburgom a nemeckým cisárom Wilhelmom II. Dôvodom pre stretnutie bola ponorková vojna, ale hlavne liečebný pobyt bulharského cára, ktorý sa liečil v piešťanských kúpeľoch.