.bukovské vrchy - nepoškvrnená divočina, sa nachádza na najkrajnejšom východe Slovenska. Vrchy pokryté pôvodným pralesom lemujú tri štáty - Poľsko, Ukrajina a Slovensko. Bukovské vrchy sa vyznačujú pralesným typom stromov. Hrebene hôr sú striedavo pokryté lesmi a hoľami s ďalekými výhľadmi, potokmi, uličkami, tajomstvami. Územie sa vyznačuje riedkym osídlením, vďaka čomu sa zachoval prírodný pôvodný les. Bukovské lesy sú aj zelenými pľúcami Európy.

.sprievodca

karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom. Pozostávajú z desiatich samostatných lokalít - z nich 4 sa nachádzajú na území Slovenska a šesť na území Ukrajiny. Najvyšším vrchom slovenských Bukových pralesov je Kremenec s výškou 1208 m n. m. Súčasne je aj najvýchodnejšie položeným bodom Slovenskej republiky. Práve na tomto mieste sa stretávajú štátne hranice Ukrajiny, Poľska a Slovenska. Dejiny Národného parku Poloniny, ktoré sú súčasťou Karpatských bukových pralesov, sa začali približne v rokoch 1964-65, kedy boli vyhlásené prvé prírodné rezervácie – NPR Riaba skala, NPR Havešová, NPR Stužica, NPR Pľaša, NPR Rožok. V roku 1977 sa územie stalo súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Jeho východná časť bola v roku 1997 následne vyhlásená za Národný park Poloniny. Slovenské a ukrajinské karpatské bukové pralesy boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO 28. júna 2007. O štyri roky neskôr sa toto chránené územie rozšírilo o ďalších päť lokalít starých bukových lesov v Nemecku. Odvtedy sa celé toto územie zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO označuje ako Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (Slovensko, Ukrajina, Nemecko). Dôvodom rozšírenia zápisu je výnimočná celosvetová hodnota lokality, ktorá je unikátnym príkladom ekologickej a biologickej evolúcie po dobe ľadovej. Celková plocha chráneného územia v Nemecku je 4 391 ha a na Slovensku a Ukrajine 29 278 ha.

bukovské vrchy sú súčasťou najmladšieho a najvýchodnejšie položeného národného parku Poloniny. Bukovské vrchy sú flyšovým pohorím, tvoriace pieskovce a íľovce. Význam územia je, že bukové a jedľovo-bukové lesy pokrývajú 80% územia Polonín, preto ich často označujú aj ako zelené pľúca Európy. Práve toto druhové zastúpenie drevín, teda buky a jedle spôsobujú počas leta viac dažďa než inde na Slovensku. Nachádza sa tu množstvo viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Ale aj typické východokarpatské druhy rastlín - čemerica purpurová, scila dvojlistá východná, razilka smradľavá, iskerník karpatský, hrachor hladký, kostihoj srdcovitý, jelení jazyk celolistý. S fauny tu nájdeme napríklad v dreve odumretých bukov larvy vzácnych fuzáčov – fuzáča alpského a fuzáča červenokrkého, kunka žltobruchá, mlok karpatský, salamandra škvrnitá, užovka stromová, vretenica severská, tesár čierny, ďateľ bielochrbtý, muchárik červenohrdlý, jariabok hôrny, bocian čierny, sova dlhochvostá a iné. Žije tu srnčia, jelenia zver, rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá a medveď hnedý. Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý.

zaujímavosť

zaujímavou turistickou atrakciou Bukovských vrchov je Medová baba alebo Lúka medovej baby. Na tejto lúke sa nachádza obrovská, 7 metrov vysoká socha tzv. Medovej baby. Medová baba bola Žofia Maťašovská. Bola to jednoduchá skromná žena, ktorá kedysi žila v tejto oblasti. Medová preto, lebo sa venovala hlavne včelárstvu. Starala sa o viac ako 80 úľov. Chýr o nej a o jej kvalitnom mede sa rozšíril ďaleko do sveta. Jej produkty boli známe nielen na Slovensku a v Česku, kde jej produkty odoberali pernikárne v Pardubiciach, ale dokonca ho využívali aj pri príprave čokolád v nemeckom Kolíne.

územie bukových pralesov sa pýši stromami rekordných rozmerov. Nachádzajú sa tu stromy so závratnou hrúbkou a výškou kmeňov – až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle.

.objavuj&spoznaj región šariš ►

.pre denné tipy na výlety sleduj naše 

​​

facebook stránky @xplor.sk a @srdcomposlovensku

facebook skupinu @srdcomposlovensku

instagram účet @xplor.sk a @srdcomposlovensku

Pinterest nástenku Xplór