lista s ornamentom.png

POLONINY - BUKOVSKÉ VRCHY

TURISTICKÁ ZAUJÍMAVOSŤ, TIP NA VÝLET, SPRIEVODCA, MAPA, FOTKY, HODNOTENIA, NAVIGÁCIA, AKTUÁLNE POČASIE

Bukovské vrchy
Bukovské vrchy

Bukovské vrchy
Bukovské vrchy

1/1
icon_STARS 5.0.png

BUKOVSKÉ VRCHY - nepoškvrnená divočina, sa nachádza na najkrajnejšom východe Slovenska. Vrchy pokryté pôvodným pralesom lemujú tri štáty - Poľsko, Ukrajina a Slovensko. Bukovské vrchy sa vyznačujú pralesným typom stromov. Hrebene hôr sú striedavo pokryté lesmi a hoľami s ďalekými výhľadmi, potokmi, uličkami, tajomstvami. Územie sa vyznačuje riedkym osídlením, vďaka čomu sa zachoval prírodný pôvodný les. Bukovské lesy sú aj zelenými pľúcami Európy.

REGIÓN: ► ŠARIŠ a VÝCHODNÉ KARPATY

LOKALITA:

NADMORSKÁ VÝŠKA:

GPS:  ►

WEB: ►

TEL:

589 mnm

-

+421 0911 011 382

icon_hist_KAŠTIEĽ♥PALÁC♥RADNICA.png
icon_hist_HRAD.png
VIRTUÁLNA MINCA XPLÓR NFT
#47/99
.47
SK.20.00.64
BRATISLAVSKÝ HRAD
Bukovské vrchy
00_3d_mapka_slovensko.png
00_3d_mapka_slovensko.png
1/8
xplor_AppStore_button.png
xplor_GPlay_button.png

Našiel si chybu, prípadne neaktuálne údaje?

Chcel by si doplniť značku, info alebo skúsenosti, ktoré máš z vlastnej návštevy?

POSLEDNÁ AKTUALIZÁCIA:

26. júna 2021, 20:30:51

OTVÁRACIE DOBY

Voľne prístupné verejnosti

POPLATOK ZA VSTUP

Voľne prístupné verejnosti

SPRIEVODCA


Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom. Pozostávajú z desiatich samostatných lokalít - z nich 4 sa nachádzajú na území Slovenska a šesť na území Ukrajiny. Najvyšším vrchom slovenských Bukových pralesov je Kremenec s výškou 1208 m n. m. Súčasne je aj najvýchodnejšie položeným bodom Slovenskej republiky. Práve na tomto mieste sa stretávajú štátne hranice Ukrajiny, Poľska a Slovenska. Dejiny Národného parku Poloniny, ktoré sú súčasťou Karpatských bukových pralesov, sa začali približne v rokoch 1964-65, kedy boli vyhlásené prvé prírodné rezervácie – NPR Riaba skala, NPR Havešová, NPR Stužica, NPR Pľaša, NPR Rožok. V roku 1977 sa územie stalo súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Jeho východná časť bola v roku 1997 následne vyhlásená za Národný park Poloniny. Slovenské a ukrajinské karpatské bukové pralesy boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO 28. júna 2007. O štyri roky neskôr sa toto chránené územie rozšírilo o ďalších päť lokalít starých bukových lesov v Nemecku. Odvtedy sa celé toto územie zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO označuje ako Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (Slovensko, Ukrajina, Nemecko). Dôvodom rozšírenia zápisu je výnimočná celosvetová hodnota lokality, ktorá je unikátnym príkladom ekologickej a biologickej evolúcie po dobe ľadovej. Celková plocha chráneného územia v Nemecku je 4 391 ha a na Slovensku a Ukrajine 29 278 ha.

Bukovské vrchy sú súčasťou najmladšieho a najvýchodnejšie položeného národného parku Poloniny. Bukovské vrchy sú flyšovým pohorím, tvoriace pieskovce a íľovce. Význam územia je, že bukové a jedľovo-bukové lesy pokrývajú 80% územia Polonín, preto ich často označujú aj ako zelené pľúca Európy. Práve toto druhové zastúpenie drevín, teda buky a jedle spôsobujú počas leta viac dažďa než inde na Slovensku. Nachádza sa tu množstvo viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Ale aj typické východokarpatské druhy rastlín - čemerica purpurová, scila dvojlistá východná, razilka smradľavá, iskerník karpatský, hrachor hladký, kostihoj srdcovitý, jelení jazyk celolistý. S fauny tu nájdeme napríklad v dreve odumretých bukov larvy vzácnych fuzáčov – fuzáča alpského a fuzáča červenokrkého, kunka žltobruchá, mlok karpatský, salamandra škvrnitá, užovka stromová, vretenica severská, tesár čierny, ďateľ bielochrbtý, muchárik červenohrdlý, jariabok hôrny, bocian čierny, sova dlhochvostá a iné. Žije tu srnčia, jelenia zver, rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá a medveď hnedý. Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý.


Zaujímavosť


Zaujímavou turistickou atrakciou Bukovských vrchov je Medová baba alebo Lúka medovej baby. Na tejto lúke sa nachádza obrovská, 7 metrov vysoká socha tzv. Medovej baby. Medová baba bola Žofia Maťašovská. Bola to jednoduchá skromná žena, ktorá kedysi žila v tejto oblasti. Medová preto, lebo sa venovala hlavne včelárstvu. Starala sa o viac ako 80 úľov. Chýr o nej a o jej kvalitnom mede sa rozšíril ďaleko do sveta. Jej produkty boli známe nielen na Slovensku a v Česku, kde jej produkty odoberali pernikárne v Pardubiciach, ale dokonca ho využívali aj pri príprave čokolád v nemeckom Kolíne.

Územie bukových pralesov sa pýši stromami rekordných rozmerov. Nachádzajú sa tu stromy so závratnou hrúbkou a výškou kmeňov – až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle.


PRE DENNÉ TIPY NA VÝLETY SLEDUJ NAŠE

 

SCREENS_4_AppleStore&GooglePlay.png