.sprievodca

trasa na hrad Zborov

nad rovnomennou obcou Zborov sa vypína históriou opradená zrúcanina, ktorá ponúka nielen krásne výhľady. Na hrad sa dostanete po chodníku, ktorý vedie z ulice Podhradie. Auto môžete zaparkovať na konci ulice pri riečke Kamenec a pokračovať lúkou do kopca po chodníku.

z rozsiahleho stredovekého, neskôr renesančného hradu sa zachovali iba múry, strieľne, otvory okien a dverí. Na niektorých múroch je možné nájsť renesančnú omietku s jednoduchou grafitovou ornamentikou.

tajomnú atmosféru Makovického hradu strážia už iba stáročné duby, ktoré boli spolu s hradom v roku 1926 vyhlásené za chránenú oblasť.

história

hrad postavili pravdepodobne v 13.storočí na ochranu. Tak ako väčšina hradov, aj hrad Zborov, prechádzal z rúk do rúk rôznych majiteľov. Cudarovci, Rozgonyiovci, Tárczayovci, a mnoho ďalších. Szerédyovci venovali mimoriadnu pozornosť obranyschopnosti hradu. Z hradu urobil Szerédy vrcholne renesančnú pevnosť. Pribudli nové priestory i miestnosti, palác a vysoký hradný múr. Szeredy zomrel v roku 1557. Jeho manželka Helena ho dala pochovať do samostatnej krypty kostola sv. Egídia v Bardejove. Po veľmi krátkom čase vymrel Szeredyovský rod po meči. Jeho syn Gašpar zomrel v roku 1566 na srdcovú príhodu na ceste smerom k Bardejovu. Na mieste kde zomrel stojí teraz pomník.

v roku 1601 hrad a celé panstvo prešlo do rúk bojovníka Žigmunda Rákocziho. František I. zomiera ako 31-ročný. Zanecháva štvorročnú Júliu a štvormesačného Františka II. Mladá vdova sa zakrátko znova vydala a hrad sa tak dostal do rúk Imrichovi Thökölymu.

thökölyho kurucké povstanie proti Habsburgovi, s ovládnutím takmer celého Slovenska netrvalo dlho. S porážkou jeho spojencov Turkov pri Viedni v septembri roku 1683 znamenal pád kuruckého kráľa a zánik hradu. Hrad sa premenil na ruiny v roku 1914 v boji medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom.

povesť

raz sedmohradské knieža Žigmund Rákóczi objavoval okolie Horného Šariša. Na dôkaz svojej úcty navštívil aj svojho bojového druha Szeredyho na jeho hrade. Ten ho okázalo privítal a ukázal mu hrad so všetkými skvostami. Na počesť návštevy usporiadal veľkú hostinu. Počas bujarej zábavy, kedy víno tieklo potokom, Rákoczi navrhol Szeredymu, že kúpi jeho hrad. Szeredy najprv o tom nechcel ani počuť, neskôr však súhlasil s jednou, podľa neho s nesplniteľnou podmienkou. Rákóczi mu musí priniesť do roka a do dňa 80 000 zlatých dukátov razených v tom istom roku s jeho podobizňou. Rákóczi súhlasil. Po odchode Rákócziho si starý pán žil i naďalej pokojne a vyrozprával ako sa zbavil kniežaťa. Rákóczimu sa však hrad tak zapáčil, že z nesplniteľnej podmienky spravil splniteľnú. Presne o rok sa stretli starí priatelia na mieste, kde teraz stojí pomník. Rákóczi vyložil pred Szeredyho všetky dukáty. Ten ich prepočítal, prekontroloval a s hrôzou zistil, že prišiel o svoj hrad. Vstal, ešte raz sa po ňom obzrel, chytil sa za srdce a padol mŕtvy na zem. Pomník naozaj stojí na mieste, kde zomrel Szeredy.