ŠARIŠ - KAMENICKÝ HRAD

TURISTICKÁ ZAUJÍMAVOSŤ, TIP NA VÝLET, SPRIEVODCA, MAPA, FOTKY, HODNOTENIA, NAVIGÁCIA, AKTUÁLNE POČASIE

KAMENICKÝ HRAD je zrúcanina hradu nad obcou Kamenica, ležiacou na severozápad od terajšieho okresného historického mesta Sabinov, na vápencovom brale (725 m n. m.), v pohorí Čergov.

SPRIEVODCA

Ako sa k hradu dostanete?

Z centra obce Kamenica je výstup na hrad veľmi dobre značený. Značky vás privedú na severovýchodný okraj dediny. Výstup s prevýšením 224 metrov trvá necelú hodinu. Chodník sa hneď po opustení cesty rozdvojuje, vľavo po 200 metroch pri vstupe do lesa začína náučný chodník s 10-timi tabuľami a vpravo je neoficiálny chodník s výstupom na východný okraj vrcholového hrebienka.

Niečo z histórie

Hrad Kamenica dal v roku 1248 postaviť gróf spišských sasov Dietrich Tarczay. Keďže bolo okolie hradu poľovníckym revírom, predpokladá sa, že tam mohol po poľovačke prespávať aj sám kráľ. Prvá písomná zmienka je z roku 1306.

Hrad aj s okolitými dedinami zdedil syn šľachtica Rikolfa, Rikolf II. V roku 1438 ho pre kráľovnú Alžbetu dobili Prešovčania. Na hrade sa vymenilo ešte niekoľko majiteľov. Posledným, kto na ňom žil, bola Anna Tarczay-Drugethová, manželka Juraja Drugetha. Tá sa zúčastnila sprisahania proti Ferdinandovi Habsburskému a hrad odmietla vydať. Dobili ho 16. júla 1556 a odvtedy chátral.

Pod zničenie bývalej pýchy na brale sa podpísala aj rodina Tahy. Pred históriou dala prednosť „pálenému” – pri stavbe liehovaru v Lúčke, v 19. storočí, použila hradné múry ako lacný stavebný materiál.

Z Kamenického hradu ostali viaceré múry. K najzachovalejším častiam patrí severný múr východného paláca. Na hrade prebieha obnova a o jeho zachovanie sa stará Občianske združenie Kamenná veža.

Prehliadka hradu

Stav a rozsah murív, ktoré sú dnes viditeľné v areáli hradu, nedávajú možnosť presne interpretovať jeho pôvodnú dispozíciu. Podoby väčšiny stavieb ostáva v rovine hypotéz, ktoré sa len postupnou realizáciou pamiatkových výskumov upresňujú alebo vyvracajú. Dispozícia hradu a jeho členenie sa prispôsobili tvaru hradného brala s dvojicou vyvýšených vrcholov prepojených nižším úzkym sedlom. Neskôr bol hrad doplnený aj opevnením s baštami a priekopou na severnej a východnej strane. Stavebne najmladšia časť hradného areálu vznikla za objektmi východného paláca na zníženej východnej plošine. Predpokladáme, že najstaršia časť bola postavená na prelome 13. a 14. storočia na západnej vyvýšenine, týčiacej sa nad obcou Kamenica. Základ tvorila valcovitá veža, po jej severnej a južnej strane stál palác a celý areál hradného jadra bol obkolesený hradbou. Najskôr tu postavili pravdepodobne len obvodové hradby a až postupne v 15. storočí dostavali veľký reprezentačný dvojpodlažný palác. To, že na hrade existovali viaceré obytné stavby paralelne súviselo iste aj so skutočnosťou, že bol majetkovo rozdelený medzi viacerých príslušníkov rodu pánov z Kamenice. Udalosti okolo začiatku 16. storočia prinútili vlastníkov k zvýšeniu obranyschopnosti hradu. Preto pristavali prvé predhradie na severnej a východnej strane. Tvorila ho obvodová hradba doplnená trojicou bášt s nepravidelnými pôdorysmi. Tretie predhradie bolo najrozsiahlejšie, vzniklo na východnej plošine a dosahovalo dĺžku až 160 metrov. Zo severnej strany bolo predhradie chránené priekopou a mohutným valom pokračujúcim pozdĺž celej severnej strany hradu až po severnú baštu prvého predhradia. Areál hradu dopĺňa hradný rybník na severozápadnej strane kopca. Počas archeologických vykopávok sa našli na hrade rybárske háčiky. Jeho obyvatelia sa teda museli zaoberať chytaním a pravdepodobne aj chovom rýb.