.sprievodca

trasa na kapušiansky hrad

tento úchvatný hrad ponúka tiež krásne výhľady na Slanské vrchy, Prešov a Ondavskú vrchovinu. Ak ste do obce zavítali vlakom tak len prejdete cez rieku Sekčov hore dedinou po zelenej turistickej trase. Ak ste prišli autom tak môžete zaparkovať pri rieke alebo sa vydať do ulice smerom k lesu a odstaviť auto na vyhradenom mieste. Na hrad vedie síce krátky, ale dosť strmý chodník. Približne za trištvrte hodinku by ste výstup mohli zvládnuť bez väčších potiaží.

dejiny

pravdepodobne už pred tatárskym vpádom tu stála pevnosť. Hrad postavili v 13. storočí na mieste starého slovanského hradiska. Ten mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova smerom na sever. Ako všetky hrady Slovenska, aj Kapušiansky často menil svojho majiteľa. Prvým bol rod Moglód, neskôr Henrich Tarczay, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1312 počas bojov medzi Karolom Róbertom a Matúšom Čákom hrad zničili. Ďalším vlastníkom bol Andrej Kappy, ktorý postavil nový opevnený hrad. Aj tu sa báli tureckého nebezpečenstva, preto hrad opevnili a prestavali, aby lepšie slúžil pre novú vojenskú techniku. O Kapušiansky hrad sa bojovalo aj počas Thökölyho protihabsburského povstania a taktiež počas povstania Františka II. Rákócziho. V roku 1709 hrad dobyli a podpálili. Po uzavretí Satumarského mieru, vďaka ktorému sa séria povstaní skončila, vdova po Gabrielovi Kapyovi dala spustošený Kapušiansky hrad obnoviť. V roku 1715 ho ale na základe rozhodnutia krajinského snemu zbúrali. Odvtedy je hrad neobývaný a zostali z neho už len ruiny.

bol to štvorpriestorový palác s uzatvoreným nádvorím. Do hradu sa vchádzalo bránou cez východný objekt, ktorý bol zabezpečený hranolovou baštou. Vedľa nádvoria boli vybudované dve nižšie obytné budovy spolu s hospodárskymi budovami, remeselníckymi dielňami a obytnými stavbami pre služobníctvo a stráž. Na vnútornej strane hradu je dodnes sú vidieť zvyšky strážnice. Hrad sa môže pochváliť architektonicky pozoruhodným detailom. Vtipným ale potrebným detailom, a to zachovaným záchodom v hrúbke múru paláca.

legenda

za panovania kráľa Mateja si dvaja bratia Ján a Gregor Kapyovci užívali na hrade blahobyt. Vystrájali a nedbali na vyhrážky kráľa. Keď kráľovi došla trpezlivosť s neposlušnými junákmi, poslal na hrad vojsko, aby ho celý zničili. Keď bratia zazreli príchod veľkého zástupu vojska, rýchlo rozmýšľali ako si udobriť kráľa aby hrad aj ich nezničil. Rozhodli sa, že kráľa obdaria bohatstvom. Ale keďže boli lakomí, tak si vymysleli, že za pomoci malého koníka, na ktorom aj malé vrecúško zlata bude dobre vyzerať, kráľa obmäkčia. Kráľ sa daru nepotešil. Vyhnal ich slovami, že nepotrebuje od svojich poddaných zlato, ale poslušnosť. Pri odchode bratia začuli, že kráľov syn je vážne chorý. Hneď sa vrátili na hrad s tým, že nesú dar pre kráľovho syna. 

povesť hovorí, že keď choré dieťa uvidelo malé zvieratko, z očí mu zmizol chorobný lesk a do tváre sa mu vrátila zdravá farba. Kráľ prešťastný z uzdravenia syna sa poďakoval bratom, vojsko odvolal, koníka si nechal a bratom len odkázal, aby poslúchali.

Iná povesť o Kapušianskom hrade rozpráva o dvoch lakomých bratoch, ktorí sa chceli zavďačiť kráľovi. Boli tak lakomí, až si sebe nepriali. Chceli kráľovi podarovať dary, na ktoré si každý jeden ušil mech. Keď jeden z bratov zbadal, že mech toho druhého je menší, odstrihol i zo svojho. Nebude predsa dávať viac ako ten druhý. Nakoniec im zostali len maličké mešteky. Kráľ síce skúpe dary prijal, ale bratov poctil návštevou. Zdržal sa, nechal sa poriadne hostiť, kým lakomým bratom nič nezostalo.