.sprievodca

mestskú radnicu určite neprehliadnete. Nachádza sa na Radničnom námestí len pár krokov od Baziliky sv. Egídia. Ak ste do Bardejova zavítali autom tak ho môžete zaparkovať na niektorom z parkovísk v blízkosti námestia.

zaujímavosť

súčasťou výzdoby radnice je zakomponovaná odplata za údajné nevyplatenie remeselníkov pracujúcich na radnici. Majster mal na vybudovanie radnice presne určený čas. Na radnici nesmela chýbať socha rytiera Rolanda, symbol mesta, strážca mestských práv a privilégií.

budovu majster síce dostaval, no Rolandovu sochu nestihol vraj z dôvodu, že viac času trávil v krčme ako na stavbe. Keďže nesplnil svoju úlohu načas, radní mu sľúbenú odmenu nevyplatili. Majstra to nahnevalo a na znak nespokojnosti zakomponoval do budovy radnice menšiu sochu Rolanda. Znázorňuje ho ako malého chlapca, ktorý vytŕča svoj zadok smerom k domu niekdajšieho mestského richtára. Umiestnil ho na arkieri, ktorým vchádzali do radnice mešťanostovia. Nakoniec sa aj socha riadneho rytiera Rolanda dostala na budovu a nájdeme ju na severnom štíte radnice.

južný štít radnice zdobia hodiny, maľované erby mesta a Uhorska, ako aj sochy leva, muža s bradou, mačky, opice a obchodníka s plátnom. Na severnom sa nachádza mestský erb, sochy démona, draka, kráľa, muža s presýpacími hodinami, kamenára a muža s palicou. Po obvode radnice sú rozmiestnené plastiky predstavujúce remeslá.

v mestskej radnici dnes sídli jedna z pobočiek Šarišského múzea. Nachádza sa tu expozícia „Slobodné kráľovské mesto – Bardejov“ mapujúca históriu mesta od prvej písomnej zmienky až po koniec 18. storočia. Oboznamuje návštevníka dejinami cechov, remesiel, obrany, knižnej kultúry či výtvarného umenia v Bardejove. Medzi najhodnotnejšie historické a umelecké exponáty patrí briliantový prsteň kráľovnej Alžbety či súsošie Malá Kalvária od Majstra Pavla z Levoče.

história

v 15.storočí pre potreby mestskej rady slúžila úradná miestnosť richtára, mimo centrálneho námestia. Koniec 15. storočia však znamenal pre Bardejovčanov rozkvet hospodárskeho i spoločenského života. Žiadala sa výstavba nových reprezentatívnych priestorov, určených pre potreby mestskej rady, ale aj obchodovania. Vedenie mesta sa preto rozhodlo postaviť v strede trhového námestia honosnú radnicu.

goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509, dielo staviteľov majstra Alexandra. Aj majster Alexander zohral dôležitú úlohu pri architektúre budovy. Vyhotovil pre novú radnicu tzv. talianske okná, arkier a kamenné portály. V roku 1509 radnicu v neskorogotickom duchu dokončil majster Ján z Prešova. Maliarska výzdoba, presnejšie erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej sieni radnice, sú dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela. Exteriér vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald. Radnica slúžila ako sídlo mestskej rady, centrum obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie radnice slúžilo obchodným účelom, na poschodí potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice. Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice vidieť zachované dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny.

spolu s ďalšími pamiatkami mesta bola v roku 2000 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Okrem toho je aj národnou kultúrnou pamiatkou.