.sprievodca

rákociho palác nájdete na Hlavnej ulici v centre Prešova. Neďaleko sa nachádza aj konkatedrála sv. Mikuláša a chrám sv. Jána Krstiteľa. Ak si chcete pamiatky Prešova vychutnať najlepšie je zaparkovať auto na niektorom platenom parkovisku v blízkosti a poprechádzať sa centrom mesta.

čo v paláci nájdete?

v súčasnosti je v budove umiestnené Krajské múzeum mesta Prešov. Expozície sú zamerané hlavne na dejiny mesta Prešov, od najstarších čias po 20. storočie. Iné návštevníkom priblížia dobové bývanie, vojenstvo či výtvarné umenie. Na prízemí Rákociho paláca sa nachádzajú komorné priestory múzea slúžiace na inštalovanie krátkodobých výstav. Na poschodí múzea sú expozície podľa tematických okruhov.

expozícia zameraná na umeleckohistorickú oboznamuje mávštevníkov o rozvoji umeleckých remesiel, výtvarného umenia a bývania od polovice 18. do začiatku 20. storočia. Expozícia zbraní je zameraná na ručné palné zbrane z rozličných historických období. Ďaľšia expozícia je venovaná Mikulášovi Moyzesovi, hudobnému skladateľovi, organizátorovi slovenského školstva, kultúry, hudobného a spoločenského života v Prešove po vzniku Československej republiky. Nepriehľadnuteľnou expozíciou sú rôzne typy historických hodín, a numizmatická s platidlami od vzniku korunovej meny roku 1892 po súčasnosť, spolu s keltskými tetradrachmami a rímskymi striebornými denármi.

história

s Prešovom súvisí aj šľachtický rod Rákociovcov. Boli to práve oni, kto ovplyvňoval históriu Uhorska, teda aj mesta Prešov. V 16.storočí sedmohradské knieža Žigmund Rákoci odkúpil na dnešnej Hlavnej ulici v Prešove dve susedné parcely a dva meštianske domy. To čo tam stálo, prebudoval na honosný mestský palác v renesančnom slohu. V 17.storočí bol prestavaný do neskororenesančnej podoby. Pribudla fasáda s oknami v arkieroch, oblúčikov a slepých arkád. V roku 1633 tu rokovali zástupcovia sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho a cisára Ferdinanda II. Stretnutie vyvrcholilo podpísaním tzv. Prešovského mieru. V apríli 1701 sa stal palác miestom, kde habsburské úrady zadržiavali Františka II. Rákociho, po vyzradení plánov nového protihabsburského povstania. Napriek tomu stavovské povstanie vypuklo. Palác sa tak stal domovom vodcu povstania, Františka II. Rákociho. Po roku 1711 bol palác vystriedal viacerých majiteľov. Priestory boli prispôsobené na obchodné a dielenské účely. Opätovná rekonštrukcia paláca prebehla v 20.storočí, ktorá prinavrátila pôvodnú renesančnú podobu. Celé priečelie je bohato zdobené grafitom. Aj vďaka tomu patrí medzi skvost mestskej renesančnej architektúry, ktorý je zároveň považovaný aj za najkrajší mestský renesančný palác v Uhorsku.