.sprievodca

prístup na hrad

na Šarišský hrad je veľmi jednoduché sa dostať . Dopravíte sa do Veľkého Šariša či už autobusom (MHD z Prešova) alebo autom. Ak ste prišli autobusom tak vystúpite na konečnej zastávke a vydáte sa okolo kolkárne hore popri rodinných domoch až k hradnému parkovisku. Ak prichádzate autom, len kúsok pod hradným kopcom sa nachádza parkovisko. Z parkoviska vedie spevnená cesta až na hrad takže je nemožné sa stratiť. Trasa od parkoviska k hradu trvá približne pol hodinu do mierneho kopca. Popri ceste sa nachádzajú lavičky a ohniská.

zaujímavosť

zaujímavosťou hradu sú voľne sa pohybujúce domáce kozy. Tie sa tu celé dni pasú. Pomáhajú tým odstraňovať nežiadúcu a nepotrebnú vegetáciu, ktorú navyše premieňajú na chutné mlieko, tvaroh či syr. Už pri vstupe však visí informačná tabuľa s celkom úsmevným textom: „Pozor, kozy sú drzé. Nenechávajte jedlo bez dohľadu. Ak vás budú kozy obťažovať, zažeňte ich prútikom, nie rukou. Ruku kozy chápu ako výzvu na hranie.“ Sú tu aj prístrešky, kam sa kozy nedostanú, nemusíte sa obávať.

história

hrad bol postavený, aby chránil severojužnú obchodnú cestu popri rieke Torysa. Už od začiatku bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase zdržiavania sa v Šariši.

Šarišský hrad patrí k najstarším hradom na Slovensku. Hradný kopec bol osídlený už v paleolite. Hrad sa pôvodne volal Tubul, Zarus, castrum Sarus.

od 13. storočia sa stal administratívnym centrom Šarišskej župy. Počas tatárskeho vpádu bol hrad až tak zničený, že museli postaviť nový, kamenný hrad spolu s mohutnou hranolovou vežou. Múry dosahovali úctyhodných 440 cm. Koncom 13. storočia prestáva byť kráľovským hradom a postupne sa z neho stáva majetok rôznych šľachtických rodov. V 15. storočí dostal hrad do večného daru rod Perényiovcov. Šarišský hrad a priľahlý areál sa im darilo pekne zveľaďovať. Postavili viaceré hospodárske, obytné a fortifikačné stavby. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa však Perényiovci v boji o uhorskú korunu postavili stranu Jána Zápoľského. Hrad začalo obliehať vojsko cisára Ferdinanda, ktorý v roku 1537 Šarišský hrad úspešne dobyl. Po roku 1642 sa hrad stal majetkom Rákociovcov. Smutné chvíľa zažil hrad, keď v roku 1660 nešťastnou náhodou vybuchol pušný prach v prachárni a tá vyhodila veľkú časť hradu do vzduchu. Jej dnešnej podobe dopomohol aj vtedajší hradný kapitán. Ten koncom 17. storočia poškodené hradné budovy podpálil. Odvtedy sa o hrade rozpráva len ako o zrúcanine.

mesto Veľký Šariš je dnes vlastníkom hradu. Aj za pomoci peňazí z Eurofondov sa snaží zrúcaninu hradu spolu s hradbami zakonzervovať.

povesť

dvaja mladý ľudia, dcéra arpádovského kráľa Bela II. Slepého - Alžbeta a pán hradu - Svätoboj, sa zamilovali. Kráľ prial ich láske Lenže lúpežnému rytierovi Kundovi zo šarišského regiónu sa Alžbetka zapáčila. Aj požiadala kráľa o jej ruku. Odmietnutie jeho žiadosti z dôvodu, že je už sľúbená inému, ignoroval. S podporou kráľa sa Svätoboj a Alžbeta rozhodli agresívnemu Kundovi neustúpiť. A keďže sa ukrutníkovi útočiacemu na hrad nechceli dostať do rúk živí, držiac sa za ruky skočili z hradných múrov do priepasti. Alžbetku šťastnou náhodou zachytili konáre ale jej milý sa však zabil. Tak lúpežný rytier rozhojdal namiesto svadobného vyzváňania, umieračik a Alžbetka podľa povestí ostala svojmu milému verná. Po smrti ju pochovali vedľa jej lásky pod múrmi hradu Šariš.