.sprievodca

ako sa dá ku kostolu dostať ?

spišský Štvrtok leží na križovatke dávnych i súčasných ciest asi v polovici cesty medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou, v blízkom susedstve národného parku Slovenský raj. Kostol sv. Ladislava stojí samostatne na severozápadnej strane mesta.

trochu z histórie

poloha obce spôsobila, že jej okolie bolo osídlené už od praveku. Našli sa tu stopy po človekovi z mladšej doby bronzovej i železnej. Najväčší význam však má objav pravekého organizovaného mestečka v polohe Myšia Hôrka, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi. V blízkosti boli aj centrá slovanského veľkomoravského osídlenia. Pravdepodobne na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada, v ktorej sa konali trhy vo štvrtok, z čoho pochádza aj jej meno.

po zaujatí okolia Maďarmi koncom 11. storočia bola obec pomenovaná podľa uhorského kráľa sv. Ladislava, „Villa sancti Ladislai“ teda Obec sv. Ladislava, čo tiež svedči o jej význame. Sv. Ladislav sa stal patrónom obce a jeho obrnená postava sa dostala aj do pečate, ktorá pochádza už z 15. storočia.

čo všetko môžete v kostole a jeho okolí vidieť ?

hovorí sa, že v obci už v roku 1215 existoval drevený kostol a vtedy podľa patróna kostola dostala i obec meno Obec sv. Ladislava. Tatári kostol v roku 1241 zničili, bol veľa krát poškodený, vyrabovaný zbojníkmi z Muráňskeho hradu a vykradnutý kurucmi. Podľa dokumentu z roku 1349 museli aj filiálky patriace ku kostolu odvádzať stanovené ročné poplatky v peniazoch alebo v naturáliách, zvlášť pre kostol a zvlášť pre farára. Farníci museli prispievať na udržiavanie cirkvi a svojho farára milodarmi, ktoré kládli na bočný oltár. Boli to chlieb, med, maslo, soľ, vosk a pod. Aj za rôzne cirkevné úkony sa platilo, za pohreb sa dávala sliepka s kohútom, za sobáš zas plátenné uteráky a pod. Po zemetraseniach na Spiši v rokoch 1654 a 1668 sa pristúpilo k veľkej oprave kostola v Spišskom Štvrtku ale až v roku 1693. Veža kostola bola v priebehu dejín viac razy prestavovaná tak románskom ako i gotickom slohu. Má výšku 66 m a svojím tvarom a výškou sa značne podobá veži kostola v Prešove a čiastočne i v Bardejove. Veľkým nešťastím bol požiar v roku 1869, kedy zhoreli strechy veže, kostola, kaplnky i kláštora a úplne vyhorela neďaleká drevená škola. Samostatnou kapitolou každého kostola sú zvony. O osude najstaršieho štvrtockého zvona nie sú zmienky. Terajšie zvony pochádzajú z rôznych období a majú mená "Umieráčik", "Štefan", "Ladislav" a "Michal".

zápoľského kaplnka v Spišskom Štvrtku je z roku 1473 a na Spišskej Kapitule z roku 1493. Postavené sú v štýle kráľovskej pohrebnej kaplnky v Paríži, známej Saint Chapelle. Kaplnka v Spišskom Štvrtku je jednou z najskvostnejších gotických stavieb na Slovensku. Kaplnka bola postavená na podnet Štefana Zápoľského, ktorý v tom čase bol dedičným spišským županom, uhorským magnátom, kapitánom Horného Uhorska a krátko i uhorským palatínom. V roku 1472 ležal ťažko chorý vo vtedajšom mestečku Spišský Štvrtok a v ňom chcel byt pochovaný. Preto dal urýchlene postaviť poschodovú rodinnú hrobku. Kaplnka bola pristavená k južnej strane kostola. Keď sa zo svojej nemoci vyliečil, zmenil názor a stavbu už celkom nedokončil. O 15 rokov neskoršie dal postaviť oveľa väčšiu kaplnku s rodinnou hrobkou na Spišskej Kapitule, kde bol pochovaný aj s členmi svojej rodiny.

jednou z troch historických pamiatok obce je nesporne i bývalý kláštor minoritov, terajší ústav sociálnej starostlivosti. Niektoré písomné zdroje začatie jeho stavby uvádzajú v roku 1668, keď sa majiteľom spišského hradu i obce stal František Csáky. Uprostred celej stavby vždy bola pekne udržiavaná tzv. rajská záhrada s besiedkou. Za budovou bola veľká záhrada a stodoly.

od roku 1950 budova aj s okolím slúži pre ústav sociálnej starostlivosti.