.sprievodca

o postavení oltára rozhodla začiatkom 16.storočia mestská rada s farou. Predlohou mal byť mariánsky oltár krakovskej baziliky Nanebovzatia Panny Márie. Postavením oltára poverili Majstra Pavla, kde sa na jeho zhotovení podieľala aj celá jeho umelecká dielňa.

obdivuhodný je pre svoje rozmery, výška 18,6 m a šírka 6,27 m. Komponovaný je podľa kružníc a trojuholníkov preto pôsobí veľmi vyvážene. Osadený je v strede presbytéria, kde nádherne dotvára priestor až po strop chrámu. Navrhol ho sám Majster Pavol a je rozdelený na tri časti. Pričom hlavné sochy robil on sám a menšie práce robili jeho tovariši. Oltár bol nejaký čas drevený a neskôr ho pozlátili hlavne jeho prednú časť pravým lístkovým zlatom a štít natreli falošným, čo znamená, že ho postriebrili a pretreli lakom, aby to navonok pôsobilo ako zlato.

oltár je tvorený skriňou (oltárnou archou), s dvoma pohyblivými krídlami, ktoré aj keď sa zatvoria ostáva triptych nezmenený. Prvá časť je predela, ktorá znázorňuje poslednú večeru, kde môžeme nazrieť do večeradla. Hovorí sa, že Majstrova tvár je vrytá v jednej zo sôch apoštolov. Pravdepodobne je to socha sv. Ondreja.

druhá časť je rozdelená na dve krídla, kde sa aj tieto krídla delia na dve menšie tabule. Pravé krídlo znázorňuje udalosti zo života sv. Jána a apokalypsu na ostrove Paqa. Druhé znázorňuje život sv. Jakuba, ktorého mučili v kotli s vriacim olejom. Tu sa hovorí, že tento olej sa dokonca premenil na osviežujúci kúpeľ a Jánovi neublížil. Preto ho za trest vyhostili na ostrov Patmos.

ďalšou je prostredná časť oltára, kde sa nachádzajú tri plastiky, sv. Ján, Madona s dieťaťom a sv. Jakub. Najspodnejšou časťou oltára je menza, ktorá vlastne zostala z pôvodného starého oltára. Vedľa oltára sa nachádza kamenná vežička, kde sa dávala Sviatosť oltárna.

oltár prešiel štyrmi reštauráciami, žiaľ ani jedna sa nevenovala najväčšiemu nepriateľovi a to červotoču. Došlo to až tak ďaleko, že hrozilo zrúteniu tejto pamiatky, preto sa v 50.rokoch 20. storočia sa pristúpilo k najväčšej reštaurácii. Zhostili sa jej bratia Kotrbovci a trvala tri roky. Počas nej bol oltár kompletne rozobratý a aj tie najmenšie časti boli ošetrené. Vtedy sa uskutočnil podrobný súpis prác aj popis jednotlivých častí oltára, vyhotovila sa fotodokumentácia a schematický plán oltára. Posledná reštaurácia bola v roku 2012-2015.

zaujímavosti a tipy

k 500. výročiu dokončenia oltára bola vydaná pamätná medaila, ktorá bola vyrobená zo zlata vysokej rýdzosti 55/1000 v nominálnej hodnote 70,95 €.

bola vydaná aj poštová známka, na ktorej je detail Madony s dieťaťom, jej výtvarný návrh vyhotovil František Horniak a jej hodnota je 2,60 €. Spolu so známkou vyšla aj obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 23. október 2017 a domicilom mesta Levoča.

Tento oltár je jediným dielom, pri ktorom je autorstvo Majstra Pavla nespochybniteľné, dokazuje to aj písomná správa a je to zároveň aj jeho najväčšie dielo. Viaže sa k tomu aj príbeh z roku 1852, kde staručký farár, ktorý pôsobil v kostole sv. Jakuba, našiel v archíve knihu, ktorá bola napísaná trochu chaoticky, ale to ho lákalo. Našiel v nej kúsok dreva. Z jednej strany bolo hnedé a z druhej modré a zlaté. Na tej strane sa dočítal, že sa tam píše o majstrovi, ktorý s pomocou učňov zhotovil oltár, rozlúštil aj meno Pavol. Vtedy vybehol z archívu a utekal do kostola, kde priložil kúsok dreva na oltár k rúchu sv. Márie modro-zlatou časťou a sedel bezchybne. Staručký kňaz si ani neuvedomil aký veľký dôkaz našiel.

najstarší zachovaný opis oltára sa nachádza v „Kronika farnosti slobodného kráľovského mesta Levoče“ z roku 1713. Existuje niekoľko historických a cestopisných záznamov a kroník, v ktorých sa oltár spomína. Jedna kronika dokonca uvádza, že oltár nebol vyhotovený naraz, ale vznikal po určitých etapách.

socha Panny Márie, sv. Jakuba a sv. Jána sú stvárnené v nadživotnej veľkosti a z jedného kusa lipového dreva. Pamiatka sa po rekonštrukcii zúčastnila aj medzinárodnej výstavy EXPO v Bruseli.