.sprievodca

csákyovci v tej dobe vlastnili dve prevádzky, ktoré prenajímali. Prenájom platili surovým železom. Spišská meď bola v 18. a 19. storočí známa nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Rozvoj baníctva závisel od privilégií panovníka. Cisársky dvor vtedy nútil spoločnosti predávať meď v hutách v Smolníku a Starej Vode, kde zaviedli limity pre obsah kovu v rude. Ťažiarom sa to nepáčilo a začali si budovať vlastné huty. Neskôr vznikol spolok Združenie hornouhorských ťažiarov, ktorý zastupoval hutníkov, podnikateľov a ťažobné spoločnosti 150 rokov.

o výstavbe v Kluknave rozhodlo valné zhromaždenie, ktorému predsedal Juraj IV. Andrássy. Vtedy odkúpili opustený areál a postavili novú hutu, ktorú pomenovali po uhorskom palatínovi Štefanovi. Zamerala sa na tetraedritové rudy a získavala z nich meď, striebro, ortuť a antimón. Použili vtedy princíp umiestnenia technologických uzlov v troch výškových stupňoch v poradí za sebou.

ruda sa vozila na dnešné námestie, odtiaľ do huty, kde sa pražila, pokračovala destilácia ortuti, surové tavenie, výroba čiernej medi a amalgamácia. Budova amalgamácie stojí dodnes. Ďalej pokračovalo redukčné tavenie, extrakcia a pyrorafinácia.

aby mali elektrinu a vodu, vybudovali tu hať, umelý vodný náhon a podzemný kanál. Vybudovali tu najmodernejší hutnícky areál, kde pracovali tí najlepší. Zamestnancom tu postavili robotnícke domčeky.

Veľmi vtedy pomohlo vybudovanie železnice Košice - Bohumín a zriadenie stanice v Kluknave a vlečky do areálu huty. Vtedy to urýchlilo a zlacnilo prepravu. Neskôr prišla kríza a všetka výroba sa sústredila do huty v Kluknave.

štefanskú hutu zachraňovali zavedením elektrolytickej technológie výroby medi. Boli druhí na svete, ktorí to vyskúšali, prví boli Nemci. Táto metóda pozostávala z roztavenia čiernej medi, oxidácie a redukcie. Výsledok bol čistá meď na 99%. Takto sa vyrábala meď, striebro a ortuť. Ani nová metóda nedokázala zastaviť úpadok baníctva. V roku 1897 huta ukončila činnosť.

potom ju prevzala Banská a hutná spoločnosť arcikniežaťa Friedricha Habsburgského, ktorá ju spravovala do konca 2. svetovej vojny. Vybudovala tu hydroelektráreň a postavila vedenie až do Máriahuty v Gelnici.

pár zaujímavostí na záver

prvýkrát sa spomína železný hámor pri Kluknave v roku 1551. Zamestnancom po postavení Štefanskej huty postavili robotnícke domčeky. Mali tu aj tehelňu, krčmu a väznicu.

drevený krytý most je unikátna technická pamiatka. Spája obec Kluknavu s osadou Štefanská huta. Takýchto podobných mostov bolo na Slovensku viac, ale zachovaný je len tento.

most je 27 m dlhý a 3,5 m široký, má netradičné technické riešenie.

v roku 2000 bola vydaná poštová známka, na ktorej bol tento drevený most a o rok neskôr získala 3. miesto v ankete o najkrajšiu slovenskú známku.