.chata pri zelenom plese - ľudovo nazývaná Brnčalka je horská chata nachádzajúca sa vo východnej časti Vysokých Tatier v závere doliny Zeleného plesa. Chata leží pri smaragdovo priezračnom plese, obklopená mohutnými tatranskými štítmi. Stojí na brehu najkrajšieho a najväčšieho plesa vo východnej časti Vysokých Tatier - Zelené pleso.

.sprievodca

chata pri zelenom plese je ako z rozprávky. Je obklopená tyrkysovým plesom a výhľadom na skalnaté vrcholy Belianskych Tatier.

turistika

naplánovať turistiku si môžete celoročne. Miesto je extrémne nádherné v zimnom období. Mimo sezóny vedie k chate iba jedna cesta. Po červenej turistickej značke Skalnatého plesa cez sedlo pod Svišťovkou až ku chate. Trvá približne 3 hodiny. V období sezóny existuje viac prístupových bodov:

• Najčastejšou trasou je od autobusovej zastávky Biela voda (cca 3 km od Tatranskej Lomnice) po žltej turistickej značke. Nájdete tu aj parkovisko. Trvanie túry ku chate je približne 3 hodiny.

• Z Tatranskej Javoriny cez Kopské sedlo po modrom a červenom turistickom chodníku

• Z Tatranskej Lomnice vedie chodník po modrej, zelenej a žltej trase

• Z Tatranských Matliarov pôjdete najskôr po modrom chodníku a potom po žltom

• Aj Hrebienka vedie červená turistická trasa po Tatranskej magistrále

od Chaty pri Zelenom plese vedie žltá turistická značka na Jahňací štít. Trvanie túry na vrchol je 2,5 hodiny.

história

zelené pleso bolo navštevované ešte dávno pred vybudovaním chaty. Boli to najmä turisti a horolezci, a v 16. storočí dokonca aj hľadači pokladov, pastieri a pytliaci. Najznámejšou je návšteva hradnej pani Beaty Laske s profesormi kežmarského lýcea. Uhorský karpatský spolok rýchlo reagoval na stále zvyšujúcu sa návštevnosť doliny a v roku 1876 postavil prvú útulňu - Egídiová chata. Tú ale poškodzovali pastieri. Spolok sa preto rozhodol premiestniť chatu na severný breh Zeleného plesa, pod Jastrabiu vežu, kde ju najprv vybičovala kalamita a neskôr aj oheň, ktorý signalizoval jej koniec. Členovia spolku sa však nevzdali. V priebehu roka na zhorenisku postavili novú chatu. Po dvoch požiaroch však aj tá zanikla. Spolku sa podarilo počas troch rokoch vybudovať ďalšiu, novú chatu s názvom Fridrichova chata. V 1950 bola premenovaná na "Brnčalovu chatu", na pamiatku Alberta Brnčala, vtedajšieho predsedu Slovenského horolezeckého zväzu, ktorý v tom roku zahynul pri zostupe z Jastrabej veže.

povesť a zaujímavosť

podľa povesti sa na Zelenom plese, na strmom končiari nedobytnej Jastrabej veže ligotal drahocenný kameň. Mnohí odvážlivci túžili získať kameň, ale nikomu sa nepodarilo zdolať strmé skalné steny tatranského končiara. Jednému mládencovi sa podarilo prekonať strmé skaly a svojej milej sľúbil, že jej kameň venuje ako svadobný dar. Akonáhle sa však mládenec dotkol drahokamu, strážca tatranských pokladov silne zatriasol skalnou stenou, a mladý muž sa zrútil do plesa. Voda ho pohltila aj s drahokamom. Voda v jazere dodnes svetielkuje v zelených farbách, vďaka čomu toto pleso dostalo prívlastok zelené.

prvá návšteva Zeleného plesa sa podľa legendy neskončila šťastne. Hradnú pani Beátu Laskú-Kościelecku sprevádzali profesori miestneho lýcea v roku 1565. To sa však manželovi Albertovi Laskému nepáčilo a kruto svoju manželku potrestal. Za túto trúfalosť ju uvrhol do hradnej veže, na dlhých šesť rokov. Oslobodil ju až nový hradný pán, kedy ju v stave pomätenia odviezli do Košíc, kde zo smútku zomrela.