.gerlachovský štít - hovorovo nazývaný Gerlach je so svojou výškou 2654,4 m n. m. najvyšším vrchom Vysokých Tatier, Slovenska, a aj celého karpatského oblúka. Táto veľkolepá hora vzbudzuje u človeka túžbu zdolať jej vrchol. Ale pozor, výstup je možný iba so sprievodcom.

.sprievodca

gerlachovský štít sa nachádza nad obcou Gerlachov, odtiaľ je aj odvodený jeho názov. V minulosti bol nazývaný aj ako Štít Františka Jozefa, Štít Legionárov, Gerlachovka, Slovenský štít alebo Stalinov štít.

história

tatranské štíty boli merané v roku 1763, na základe nariadenia tzv. jozefínskeho mapovania, čiže kartografického spracovania celej habsburskej monarchie. Realizovali ich vojenskí merači Waldaufa a Fleischera, ich výsledky však neboli publikované. V diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ z roku 1780 bolo pravdepodobne na základe týchto meraní uvedené, že najvyšším vrchom Tatier je Kriváň. Rovnaký názor mal i bratislavský mineralóg Ján Fichtel v roku 1788, ktorý odhadol výšku Kriváňa na 3800 m.n.m. Robert Townson, anglický cestovateľ zas považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani v 19. storočí neurčili vedci výšku tatranských vrchov správne. Za najvyššie sa považovali Lomnický alebo Ľadový štít, Gerlachovský štít bol až na štvrtom mieste. Až v rokoch 1837 a 1838 keď robil merania v Tatrách Ľudovít Greiner (riaditeľ jelšavskej Lesnej správ koburgovského veľkostatku) určil správne, že najvyšší štít Tatier je Gerlach. Táto informácia však nebola prijatá verejnosťou až do 70. rokov 19. storočia.

jednými z prvých návštevníkov tejto majestátnej hory boli pravdepodobne poľovníci a botanici. Je možné, že niektorým sa podarilo zdolať aj vrchol. Ale prvým známym človekom, ktorý ho zdolal bol učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej Ján Still. Podarilo sa mu to v roku 1834, spolu s jeho švagrom Jakubom Gellhofom, Martinom Spitzkopfom -Urbanom a dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov.

z Velickej doliny na Gerlachovský štít prvý krát vystúpil himalájsky horolezec Mór Déchy 31. augusta 1874. Išlo o šiesty známy výstup na najvyšší vrch Tatier. O rok neskôr prešli ako prví Batizovskou próbou štôlski vodcovia Ján Pastrnák a Ján Ruman Driečny ml. Na vrchol sa tadiaľ však dostali až 15. augusta 1877 spolu s krompašským inžinierom Viktorom Lorencom.

výstup na gerlach

na Gerlachovský štít vedie hneď niekoľko trás. Záleží na vás a horskom sprievodcovi, ktorou trasou sa vyberiete. Sprievodcu je nutné si objednať vopred a dohodnúť sa na podmienkach ako napríklad kde pri príchode zaparkovať, čo si na cestu zabaliť a podobne. V letných mesiacoch, kedy je o výstup najvyšší záujem je vhodné rezerváciu spraviť aj mesiac dopredu.

Najčastejšie sú výstupy realizované z horského hotela Sliezsky dom. Je to zároveň najjednoduchšia cesta, ktorá vedie okolo 15 m vysokého Velického vodopádu od dolinovej terasy. Tá si vďaka svojej botanickej pestrosti vyslúžila názov Kvetnica. V prípade, že ste v dobrej fyzickej kondícii a bude Vám priať počasie, na vrchol sa môžete dostať už za 3-4 hodiny.

ako sme už v úvode spomínali, výstup je možný len zo sprievodcom. Číha tu množstvo nástrah a skúsený vodca bude vašou oporou v každom ohľade. Budete zdolávať strmé svahy, hrozí tu zosuv kameňa a prudké zmeny počasia. Preto tých cca 200 eur za sprievodcu nebudú zbytočne vyhodené peniaze a môžu vám zachrániť život.

na vrchole na vás čaká zaslúžená odmena v podobe nádherných výhľadov najmä za dobrého počasia.

Zostup je prinajmenšom rovnako zaujímavý ako výstup. Dole sa dá zísť Batizovskou próbou a zaberie Vám takisto približne 3-4 hodiny. Dostanete sa až k Batizovskému plesu a odtiaľ už vedú klasické turistické značky.