.havran - vrch Havran s výškou 2151 m je najvyšší vrch Belianskych Tatier. Pretože sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry nie je pre turistov sprístupnený. Pohorie Belianske Tatry má hrebeň dlhý 14 km a je považované za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť Tatier. Je súčasťou Tatranského národného parku. Traduje sa, že do Belianskych Tatier chodil zbierať bylinky mních Cyprián z Červeného Kláštora. Havran je najvyšším vrcholom malebných Belianskych Tatier aj keď susednú Ždiarsku Vidlu prevyšuje iba o 10 m.

.sprievodca

čo všetko môžete v belianskych tatrách vidieť ?

vrch Havran leží v severozápadnej časti hlavného hrebeňa pohoria, severozápadne od Ždiarskej vidly vysokej 2 141 m oddelenej od Havrana Tristárskym sedlom. Na severozápad leží vrch Nový 1 999 m, oddelený Havraním sedlom.

pohorie Belianske Tatry je významnou krasovou oblasťou, nachádza sa tu takmer 60 jaskýň a priepastí. Z krasových útvarov je známa predovšetkým Tristárska priepasť. V masíve Havrana sú ďalšie podzemné priestory Havrania priepasť, hlboká približne 45 metrov a Havrania diera s ľadovou výzdobou, dlhá 120 metrov.

Z množstva jaskýň je turisticky sprístupnená iba Belianska jaskyňa nad osadou Tatranská Kotlina. Z osady je vhodný prístup aj k jedinej horskej chate v Belianskych Tatrách, chate Plesnivec  ktorá stojí vo výške 1290 m pod Bujačím vrchom. Belianska jaskyňa je jediná jaskyňa v Tatrách, ktorá je prístupná verejnosti.

prístup na veľkú časť územia Belianskych Tatier je od roku 1978 uzavretý. Turisticky sprístupnené sú iba okrajové doliny Zadné Meďodoly, Predné Meďodoly, Dolina Siedmich prameňov a sprístupnený je náučný chodník Monkovou dolinou, ktorý spája rázovitú obec Ždiar so Širokým sedlom a Kopským sedlom.