.sprievodca

história

história sa začala písať 17. novembra 1328, kedy kráľ Karol Róbert z Anjou, mesto povýšil na slobodné kráľovské mesto. Zároveň Kremnici udelil výsady prevádzkovania mincovne. Úplne prvými vyrazenými mincami v kremnickej mincovni v roku 1329 boli strieborné groše. Neskôr sa tu začali vyrábať mince pre rôzne menové sústavy. Zo začiatku to boli mince zo striebra a zlata. Časom sa razili aj z iných kovov a vznikli tak toliare a dukáty, dokonca aj medaile. Prvou známou je medaila vyrazená pri príležitosti korunovácie Ladislava II. ako dieťaťa roku 1508. Medaile boli vydávané dokonca pri príležitosti kráľovských korunovácií od 16. storočia. Podľa kremnického vzoru začali túto techniku používať aj mincovne vo Viedni a v Prahe. Slávu mincovne však prinieslo používanie vretenového raziaceho stroja, tzv. balanciéra. Tento stroj zaviedol v Kremnici v roku 1710 švéd Daniel Warou. Vďaka nemu sa mohli raziť mince na nový, moderný spôsob, ktorý sa používa aj dnes. Kremnica sa tak stala prvým miestom použitia balanciéra v strednej Európe.

za vlády Márie Terézie sa razilo najviac mincí v kremnickej mincovni. Po roku 1873 sa práve Kremnica a jej mincovňa stala jediným miestom tohto druhu v Uhorsku. Posledné dukáty sa v nej razili v roku 1881 za cisára Františka Jozefa I. Od roku 1986 sa výroba mincí presunula do nového závodu, v pôvodnej budove zostala produkcia medailí. Do začiatku 90-tych rokov minulého storočia bola mincovňa v Kremnici jediným výrobcom mincí pre Československo. Vznikom Slovenskej republiky, od 1. januára 1993 plnila túto úlohu iba pre Slovenskú republiku. Prechodom na euro, vyrazila kremnická mincovňa v závere roka 2008 už aj prvé slovenské euromince.

zaujímavosť

dnes sa vyrobí ročne 413 miliónov obehových mincí, a to nielen pre Slovensko, ale aj pre Srí Lanku, Bangladéš, Arménsko. Razia sa tu obehové mince, odznaky, štátne i vojenské vyznamenania, medaily, darčekové pamätné mince. Okrem prehliadky mincí zhruba zo 60 krajín sveta, ktoré tu vyrobili, si návštevníci môžu vyraziť vlastnú mincu, priamo na historickom vretenovom raziacom stroji – balanciéri.

jednou zo zaujímavostí je aj medaila vyrazená pri príležitosti skončenia pontifikátu pápeža Jána Pavla II. Medaila má priemer 155 milimetrov. Existuje len jeden kus z čistého zlata a 50 zo striebra.

zapísaním do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva sa kremnická mincovňa zaradila medzi európske pamiatky. Patria sem napríklad aj kaplnka sv. Konštantína v Kopčanoch, Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, a v Európe sú to Kapitolské námestie v Ríme, katedrála v Krakove, rodný dom Roberta Schumana.