.sprievodca

pútnické miesto

obec je najnavštevovanejším pútnickým miestom stredného Slovenska. Mariánske pútnické miesto spravuje spoločenstvo Bosých bratov Preblahoslavenej Panny Márie z Hory Karmel. Dominantou obce je pútnický, pôvodne gotický, teraz barokový Kostol Panny Márie, ktorý bol v roku 1990 pápežom povýšený na Baziliku Minor. Súčasťou pútnického miesta je i prameň nazvaný  Studnička. Podľa ústneho podania sa jeho názov odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí, keď celé okolie Starých Hôr bolo v rukách protestantského vojska. Ľudia zo Starých Hôr sa obávali, že nepriatelia z tamojšieho kostola ulúpia sochu Panny Márie. Preto ju zložili z oltára, dôkladne zabalili a zakopali na mieste terajšej Studničky. V roku 1711 ju potom vykopali a preniesli do kostola. Na pamiatku, že tam bola ukrytá socha, vyvesili obraz Panny Márie, pod ktorým vyvieral prameň vody. Iná legenda však hovorí, že práve na tomto mieste sa Panna Mária zjavila, na mieste začala vyvierať voda.

traduje sa, že 1. septembra 1886 sa náhle z ťažkej choroby uzdravil starohorský farár Matej Hrivňák, ktorého po prechladnutí bolela hlava, uši a ďasná. Keďže nemohol jesť a nezabrali ani lieky, obrátil sa s dôverou o pomoc k Panne Márii. Dal si priniesť vodu z mariánskej Studničky a len čo vypil prvý pohár vody, bolesti hneď prestali. Z vďačnosti za svoje zázračné uzdravenie dal farár postaviť pri Studničke dôstojný stánok. V prostrednej kaplnke umiestnili drevenú sochu Panny Márie, dielo tirolského rezbára Rungaldiera. Nad kaplnkou bol nápis: "Život, sladkosť a nádej naša! Buď prímluvnica naša!" V súčasnosti sa socha Panny Márie nachádza na hlavnom oltári v kaplnke sv. Anny. V bočných kaplnkách postavili dvoch anjelov ako strážcov Kráľovnej nebies. Zároveň dal farár upraviť aj cestu k Studničke. Odvtedy celý areál Studničky viackrát upravili. Pamätný je rok 1942, kedy dokončili jednu z prestavieb tohto vzácneho miesta. Vtedy tam urobili sa aj známe ružencové schody. Ich počet súhlasí s počtom zrniek na ruženci, takže sa pútnik pomodlí na každom schode jeden Zdravas, na poslednom schode dokončí celý ruženec. V kaplnke na jar 1942 umiestnili sochu Panny Márie. Madonu z kararského mramoru vyhotovil taliansky kňaz Giuseppe Cioni z Florencie.

poslednou rekonštrukciou prešiel areál Studnička v roku 2005. Požehnali ho 3. septembra 2005.

lesnícky náučný chodník jozefa dekreta matejovie nad starými horami

vznikol vďaka spolupráci lesníkov a ochrancov prírody - Odštepného závodu Slovenská Ľupča š.p. Lesy SR a Správy Národného parku Veľká Fatra. Tento obojstranne priechodný chodník strednej namáhavosti má na svojej 9,5-kilometrovej trase 13 zastávok.

so životom v lesoch, prácou lesníkov a tiež históriou a významom lesov okolo Starých Hôr vás prevedie lesnícky náučný chodník Jozefa Dekreta Matejovie. Vybudovali ho štátni lesníci. Chodník je dlhý 9,5 kilometra, má 13 zastávok s informačnými tabuľami a jeho pohodlné absolvovanie zaberie približne šesť hodín. Vedie prevažne po dobre udržiavaných dolinových a lesných cestách. Trasa je vhodná pre rodinnú aj poznávaciu turistiku a dá sa prejsť pešo alebo na bicykli, prípadne na bežkách.

chodník vedie od pamätníka J. D. Matejovie v Dolnom Jelenci pri ceste z Banskej Bystrice na Donovaly, cez Horný Jelenec, Valentovú, Rybô, Kohútovú, popod Majerovu skalu do Starých Hôr. Jedna zo zastávok je venovaná miestu, na ktorom bola nafilmovaná vrcholná scéna známeho slovenského filmu Vlčie diery v hlavnej úlohe s Ladislavom Chudíkom. Aj ostatné zastávky sú rovnako zaujímavé - kaskáda vodných diel Motyčky – Dolný Jelenec – Staré Hory, história vzniku baníckych, uhliarskych a lesníckych osád v Starohorskej doline, mimoriadne cenná prírodná pamiatka Majerova skala, či historicky najväčšia lavínová katastrofa v osade Rybô z roku 1924.

zaujímavosť

história Starej Hory ako miesta, kde sa pestoval vinič, je stará viac ako 500 rokov. Doložené správy hovoria o spore o víno, ktorý tu súdy riešili už v 13. storočí. Od roku 1981 je rezerváciou ľudovej architektúry, nachádza sa tu 148 vinných pivníc. Pôvod niektorých z nich siaha až do čias tureckých vpádov na naše územia. Ľudia si ich do mäkkého pieskovca vyhĺbili ako úkryty pred osmanskými bojovníkmi. Neskôr ich začali využívať ako miesta na uskladnenie ovocia a zeleniny. Chránené sú jednopriestorové a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením. Zaujímavosťou je tzv. trojpivnica, ktorú za Rakúska-Uhorska vlastnila Ostrihomská kapitula.