.sprievodca

ako sa dostať na hrad?

zrúcanina hradu sa nachádza nad obcou Sklabinský Podzámok, asi 4 km od Turčianskej Štiavničky. K hradu Sklabiňa sa dostanete z cesty spájajúcej obec Sklabinský Podzámok a Sklabiňu. Na konci obce odbočíte vľavo na smer do Sklabine. Po prvej ľavotočivej zákrute sa nachádza odbočka vpravo, je to poľná cesta. Tu nájdete aj smerovú tabuľu, ktorá ukazuje smer k hradu.

ak sa na výlet vyberiete autom, odporúčame vám zaparkovať niekde v obci Sklabinský Podzámok a vydať sa na hrad pešo, cesta vám nepotrvá viac ako 20-25 minút. Ak si chcete cestu skrátiť je možné auto odstaviť priamo pri spomínanej odbočke popri hlavnej ceste. Odtiaľ je to pešo nejakých 10-15 minút. V extrémnom prípade je možné autom prejsť až pod hrad, avšak iba ak máte dobré terénne auto.

ako na katovu skalu?

zo Sklabinského Podzámku sa po červenej značke za takmer hodinu dostanete aj ku Katovej skale, z ktorej v minulosti zhadzovali nepohodlných ľudí. Názov dostala podľa neďalekého hradu Sklabiňa, ktorému slúžila ako miesto popráv. Dnes poskytuje krásny výhľad na Veľkú a Malú Fatru. Navyše je opradená temnou povesťou. Tá hovorí, že v skale je zakliate mladé dievča, ktoré tam za trest uväznil muž, aby ju donútil vydať sa zaňho. Ona však odmietla, preto ju odvrhnutý ženích preklial a odvtedy sedí v skale na jeho poklade. Raz za sto rokov môže deva povedať jedno slovo, a tak sa podľa legendy každých sto rokov ozýva z tohto miesta „Vysloboď!“

história hradu

hrad postavili v prvej polovici 13. storočia. Jeho prvým majiteľom bol magister Donč. Od roku 1328 tu sídlila Turčianska stolica. V roku 1434 hrad po útoku husitov vyhorel. V rámci rekonštrukcie pevnosť rozšírili o predhradie s baštami, ktoré po obvode obopínajú horný hrad. Súčasťou obnovy bola aj výstavba hradnej kaplnky.

časť hradu získal v roku 1527 František Révay, ktorý sa stal dedičným županom Turca. Druhú časť hradu sa Révayovi podarilo získať v roku 1540 od vdovy po Mikulášovi Macedónskom. Tak sa Révayovci stali na 400 rokov majiteľmi hradu. V roku 1554 je hrad rozšírený o južné predhradie.

v rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Postupne prestali obývať staršie časti hradu a tie začali samovoľne chátrať. Kaštieľ bol sídlom Turčianskej stolice až do polovice 18. storočia, keď postavili nový župný dom v Martine.

koncom 17 a začiatkom 18 storočia slúžila dolná hospodárska budova ako delostrelecké opevnenie. Po roku 1750 tam boli priestory pre zásobovanie koniarne, sklady a v hornom poschodí ubytovanie pre služobníctvo. Čiastočne bol objekt využívaný až do druhej svetovej vojny. Za partizánske akcie sa v auguste 1944 nemecké vojsko pomstilo vypálením hradného kaštieľa a dediny Sklabinský Podzámok.

súčasnosť hradu a povesť

z hradu sa zachovali časti murív kaplnky, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami vidíte múry do výšky niekoľkých metrov a miestami sú viditeľné len v teréne. Na kaplnke sa zachovali aj ostenia gotických, pôvodne lomených okien a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily.

hrad bol dobre opevnený a bolo ťažké ho dobyť. Hovorí sa, že sa to podarilo iba Jurajovi Jánošíkovi lsťou, keď si obliekol šaty bystrického biskupa a prinútil Révaya vydať mu 5000 dukátov.

traduje sa, že počas búrok počuť na hrade dunivé kroky, rinčanie reťazí a zvláštne zvuky a vidieť preháňať sa rytiera bez tváre v tmavom plášti. Ďalšia povesť hovorí o tom, že pod hradom žil had s hlavou veľkou ako teľa, kto ho zazrel, nevládal sa pohnúť z miesta.