ZÁHORIE - CISÁRSKY ŽREBČÍN KOPČANY

TURISTICKÁ ZAUJÍMAVOSŤ, TIP NA VÝLET, SPRIEVODCA, MAPA, FOTKY, HODNOTENIA, NAVIGÁCIA, AKTUÁLNE POČASIE

CISÁRSKY A KRÁĽOVSKÝ ŽREBČÍN KOPČANY – národná kultúrna pamiatka pochádzajúca ešte z čias baroka. Ide o unikátny hospodársky objekt, ktorý dotvára celkovú výnimočnú atmosféru spolu s Holíčskym zámkom. Tí, ktorí milujú kone, si tu prídu na svoje. Jedna z najkrajších miest na Slovensku, kde je koňom dopriate.

SPRIEVODCA 

Dostupnosť

Žrebčín je prístupný autom s možnosťou parkovania. Vstup do expozície je zdarma. Návštevu múzea je potrebné vopred dohodnúť priamo na adrese, na webe alebo telefonicky.

História žrebčína

Žrebčín v Kopčanoch sa spomína už v rokoch 1660 až 1680, kedy Adam Csobor vybudoval obrovský žrebčín. To či to bol totožný žrebčín s terajším, ktorý potom v roku 1736 založil Štefan Lotrinský, nie je jasné. Nezachovali sa žiadne dokumenty. Jedno je ale isté, že podľa dokumentu z roku 1712 Marek Czobor dedí majetok svojej matky, a kde sa syn zaväzuje dať matke ročne 12 tisíc zlatých, 12 koní a iné cennosti. Ako už bolo spomenuté, kráľovský žrebčín bol založení v roku 1736 vojvodom – Františkom Štefanom Lotrinským. Bol tretím žrebčínom založeným Karlom VI. Ešte v tom istom roku boli do žrebčína prevezené chovné kone zo Saaralbe.

Cisársky a kráľovský žrebčín vďaka Márie Terézie

Roku 1765 Mária Terézia povýšila Kopčiansky žrebčín na cisársky a kráľovský žrebčín. Aj keď Kopčiansky žrebčín patril k žrebčincom menšieho typu, v roku 1798 do žrebčína presunuli aj kone z Tešína. Išlo o vraníkov a beluše z kladrubského chovu. Presunuli sem španielsko-talianske kone, pretože žrebčín v Kladrubách zrušili pre ohrozenie cudzími armádami a roku 1757 napokon aj vyhorel. Neskôr tu bol založený cisárom Jozefom II. chov anglického plnokrvníka. Kone sa v Kopčanoch chovali pre cisársky viedensky dvor. Išli teda o jazdecké kone, na reprezentačné účely, ťažné, ďalej o kone pre dostihy a poľovačky. Časom žrebčín postihli záplavy pre vyliatie rieky Morava a množstvo komárov, ktoré chovu neprialo. Žrebčín tak bol v problémoch, chovu neprialo –potraty, reprodukčné problémy, žriebätá hynuli a kone trpeli rôznymi chorobami. Pre problémy so žrebčínom sa rozhodol cisár Jozef II. obnoviť v roku 1770 žrebčín v Kladrubách a presunul tam chov koní taliansko-španielskeho rázu.

V roku 1826 chov plnokrvníkov v Kopčanoch zrušili. O dva roky neskôr všetky kone previezli do Kladrúb nad Labem.

Súčasné využitie žrebčína

Žrebčín v Kopčanoch ako objekt sa v 20.storočí využíval na rôzne účely ako roľnícky liehovar, družstvo, miesto na spracovanie cukrovej repy a zemiakov, obilia, alebo ako semenársky štátny majetok. Napokon v roku 2001 sa začalo s rekonštrukciou objektu. Aj vďaka fondom sa vynovili miestnosti a dôležité statické opravy. V súčasnosti sa sa objekt využíva na organizovanie detských táborov a ako expozície múzea.

Zaujímavosť

Generále a Generalissimus, narodení v roku 1787 a 1797, zakladatelia starokladrubských belušov, sa narodili v žrebčíne v Kopčanoch. Chov týchto kmeňových koňov pokračuje aj v súčasnosti ako národný originál génová rezerva. Pod jedným zo strešných oblúkov na žrebčíne je možné i dnes vidieť nápis – Cisársky a kráľovský žrebčín.