.sprievodca

ako na hrad Devín?

národná kultúrna pamiatka hrad Devín stojí na mohutnom skalnatom brale nad sútokom riek Dunaj a Morava. Ponúka očarujúcu prírodnú scenériu s neopakovateľným výhľadom.

do Devína sa dostanete bratislavskou mestskou hromadnou dopravou – z autobusovej stanice Mlynské Nivy, hlavnej železničnej stanice a dokonca aj z letiska. Od kostola Panny Márie sa vydať po červenej značke až na hrad. Ak ste prišli autom pod hradom sa nachádza parkovisko kde môžete pohodlne zaparkovať.

prístup do Devína je možný aj po Dunaji – loďou z prístaviska v centre. Hovorí sa, že najkrajšia cesta k hradu je po vode. Plavba sa začína pohľadmi na historickú časť Bratislavy, jej nábrežie a Bratislavský hrad. Pokračuje popod Nový most a most Lafranconi smerom k hradu Devín.

história hradu

pre svoju strategickú polohu bol Devín osídlený už v dobe kamennej. Po Keltoch bolo toto miesto súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus. V 9. storočí tu knieža Rastislav vybudoval veľkomoravskú pevnosť. O pevnosti Dowina – po starosloviensky dievča – sa prvá písomná zmienka objavuje vo Fuldských análoch z roku 864.

v 13. storočí bol na hradnom kopci postavený pohraničný strážny hrad. Jeho úloha bola strážiť západné hranice Uhorska. Od 15. storočia patril hrad významným šľachtickým rodom (Garayovci, Báthoryovci, Pálffyovci). Veľakrát ho vojská dobyli, vždy sa ho však podarilo opraviť a zosilniť. Po kuruckých vojnách hrad stratil svoj strategický význam a začal pustnúť.

v roku 1809 ho zničili napoleonské vojská, keď ho podmínovali a vyhodili do vzduchu. Od roku 1836 sa tu schádzala štúrovská mládež a pre slovenských vlastencov bol Devín symbolom slovenskej i širšej slovanskej histórie.

za národnú kultúrnu pamiatku ho vyhlásili v roku 1961. V roku 2017 sprístupnili verejnosti hornú časť hradu Devín. V rámci rekonštrukcie tu obnovili exteriér horného hradu, strednú a hornú terasu a prístupovú terasu zo stredného hradu na citadelu. Obnovili aj expozíciu v jaskynných priestoroch hradného brala. Vybudovali nové chodníky, zábradlia či schodiská. Súčasťou rekonštrukcie bol aj archeologický výskum, pri ktorom objavili najstaršiu stredovekú fázu na hornom hrade – obrannú vežu – a na dolnej terase odkryli architektúry z 13. – 17. storočia.

z úzkeho brala stále vyčnievajú zvyšky cimburií renesančnej bašty. Podľa legendy z nej skočila nevesta v svadobný deň potom, čo jej rodina zabila ženícha – rytiera Mikuláša. Veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.

v súčasnosti je v suteréne renesančného paláca na strednom hrade výstavná sieň. Návštevníci si môžu pozrieť výstavu s tematikou histórie hradu. V jaskyniach horného hradu je inštalovaná stála expozícia o vývoji hradu Devín v stredoveku.

zaujímavosti k hradu

slovanská bazilika – v 9. storočí sa z Devína stalo dôležité centrum prvého štátneho útvaru západných Slovanov – Veľkej Moravy. Na vrchole kopca vybudovali veľkú pevnosť s kostolom. Zrekonštruované základy tohto kostola a jeho malý model tu aj nájdete.

jaskyne – boli v skalnom brale využívané už v praveku, neskôr Rimanmi a Slovanmi. Prechádzajú celou skalou a boli upravené. Neskôr boli napojené na horný hrad a používali sa na uskladnenie potravín. Časť z nich je dnes sprístupnená.

devínsky ríbezlák – neodmysliteľne patrí k Devínu. Je to lokálne víno z červených a čiernych ríbezlí. Archeologické nálezy nádob na víno a nástrojov na pestovanie viniča pochádzajú ešte z čias Keltov. Najviac dôkazov o vinohradníctve je z obdobia staroslovanského osídlenia v 9. – 10. storočí. Ríbezle mali v Devíne vysadiť vo väčšom rozsahu po tom, ako koncom 19. storočia mnohé vinice v Európe zničila nákazlivá choroba. V roku 1922 Alois Sonntag založil veľkovýrobu ríbezľového vína. Okrem neho vyrábal aj ríbezľový vermut, ktorý získal na výstave v Paríži zlatú medailu. Pamätníci často spomínajú na posedenia pri fľaši vo viechach v Devíne, či na jeho predaj v malých fľaškách pod hradom.

.