.sprievodca

kostol má dlhú a bohatú históriu. Dóm stojí na mieste bývalého farského kostola zasväteného sv. Alžbete. Farský kostol v roku 1370 vyhorel. S novou výstavbou sa začalo asi o 8 rokov neskôr podľa vzoru Kostola sv. Viktora z Xantene pri Rýne. Katedrála sa stavala vo viacerých etapách. Preto stavala, lebo doteraz jej stavba nie je dokončená. Dnes gotická katedrála pozostáva z piatich lodí s krížením hlavnej a priečnej lode a s presbytéria.

najbohatším a umelecky najhodnotnejším v dóme je severný portál s reliéfom Posledného súdu. Znázorňuje Ježiša na nebesiach ako Sudcu a mŕtvych ako vstávajú z hrobov. Reliéf vykresľuje dobrých ľudí mieriacich k nebeskej bráne, hriešnikov smerujúcich do tlamy Leviathan - biblickej príšery.

za pozornosť stoja aj hlavný oltár sv. Alžbety postavený v rokoch 1474 až 1477. Oltár tvorí najväčší európsky súbor 48 gotických tabuľových malieb. Výnimočný je tým, že pozostáva z dvoch párov pohyblivých krídel, na ktorých je dvanásť obrazov s tromi tematickými celkami - alžbetínsky, pašiový a adventný. Ďalej za zaujímavosť stoja plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovcov i drevená plastika Panny Márie.

V krypte dómu sa nachádzajú pozostatky Františka Rákocziho II..

kým staviteľ Štefan usilovne pracoval na stavbe dómu, jeho manželke robilo spoločnosť víno. Za jej nadmerné pitie alkoholu ju potrestal tým, že na juhozápadnom rohu katedrály je umiestnený stredoveký chrlič vody s jej podobu.

zaujímavosť

dóm sv. Alžbety v pozdĺžna meria 60,5 metrov a priečne 39,5 metrov. Severná veža chrámu je vysoká 58,5 metrov.

v Košickom dóme sa nachádza jeden z európskych unikátov, a tým je dvojité špirálovité gotické schodisko z 15. Storočia. Na Slovensku je jediným svojho druhu na Slovnsku. Na každom poschodí sa tieto dve schodiská zbiehajú, preto ich mnohí nazývajú schodisko lásky, aj keď oficiálny názov je Kráľovské schodisko.

k neodmysliteľným turistickým zastávkam patrí Dómska veža s najlepším výhľadom na mesto. Už počas výstupu po točitom schodisku určite zaujmú návštevníkov hodinový stroj i zvony, ktoré každú nedeľu rozozvučí košický zvonár.

reliéf Posledného súdu

románsko-gotická krstiteľnica pochádza zo 14. Storočia. Je tak najstaršou zachovanou pamiatkou v Dóme. Dokonca je staršia ako samotný dóm. Pochádza zo starého Kostola sv. Alžbety, predchodcu dnešného Dómu. Na hornom okraji je nečitateľný latinský nápis. Krstiteľnica zdobia nečitateľný latinský nápis, trojuholník s reliéfom, lev a orol.

v dóme sa skrýva kráľovská uhorská koruna. Tvorí súčasť kovového lustra, ktorý visí v strede medzi dvoma radmi kostolných lavíc. Bol vyrobený pred viac ako sto rokmi v dnešnom Slovinsku. Začiatkom 20. storočia ho darovali kostolu zamestnanci bývalej košickej tabakovej továrne.

povesť

počas omše vylial kňaz červené víno po premenení, teda už Kristovu krv. Na podložke vznikol z vína obraz podobný ukrižovanému Kristovi. Toto považovali za zázrak.

v roku 1402 pápež Bonifác potvrdil, že v Košiciach sa prechováva Kristova krv.

pravdepodobne táto relikvia spôsobila výstavbu Kaplnky sv. Michala i dnešného Dómu, Relikvia ale počas reformácie v 17. Storočí zmizla.

povráva sa, že katedrála bola postavená takým spôsobom, že ak by odmerali jej obvod krajčírskym metrom, jej dĺžka by zodpovedala obvodu hradieb obklopujúcich celé mesto. Ďalšou povesťou viažúcej sa ku katedrále, je o jednom zvláštnom kameni v nej ukrytý, po ktorom vytiahnutí by sa celá katedrála zrútila. Iba stredovekí majstri stavitelia vedeli presne, kde ten kameň zasadili. Tým si údajne poistili výplatu za stavebné práce.