.sprievodca

slovenský kras ukrýva v sebe majestátnu dolinu menom Zádielská tiesňava. Tiesňava je dlhá 2 km, na niektorých miestach je hlboká takmer 400 m. Najužšia časť má len 10m. Dolinou preteká blatnický potok striedavo raz po pravej strane, raz po ľavej strane cesty, vytvára pritom malé vodopády a kaskády. Túra či skôr prechádzka Zádielskou tiesňavou nie je náročná. Cesta na jej vrchol a späť trvá približne 3 a pol hodiny. Náučný chodník vedie od konca obce Zádiel ku zádielskej horárni až na Skalu a končí znova v obci Zádiel.

história

zádielska tiesňava začala vznikať v strednom triase, teda asi 250 miliónov rokov pred naším letopočtom, kedy ju postupne začala vytvarovať stále tečúca a predierajúca sa riečka Blatnica. Riečka sa spočiatku nejaví ako práve najväčšia, ale má veľké množstvo malých prítokov, ktoré z nej nakoniec vytvárajú celkom solídnu rieku. Keď sa topí sneh, dokáže vytopiť celú tiesňavu. Na druhej strane, keď je sucho, ani v obci nie je podzemná voda.

tiesňava sa vetví, je úzka s natlačenými skalnými ihlami. Tou najvýraznejšou je Cukrová homoľa. Je najvyššou skalnou ihlou na Slovensku, ktorá bola vymodelovaná erozívnou činnosťou vody. Dosahuje výšku 105 metrov. Hneď oproti nej stojí Malá cukrová homoľa, ktorá dosahuje len asi pätinu výšky svojej susednej sestry.

v Zádielskej tiesňave sa nachádza asi 100 jaskýň. Najznámejšia je 17 m dlhá Kráľovská jaskyňa. Tu sa podľa legendy ukrýval sám kráľ Belo IV. pred nájazdmi a prenasledovaním Tatárov. Najvýraznejšou jaskyňou je Orlia diera. 8m dlhú jaskyňu je možné vidieť aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Jaskyňa leží v skalnej stene Orlia bašta. Ľudia dávno verili, že v Zádielskej tiesňave sa v noci preháňajú démoni a duchovia, ktorí vyrážali diery, jaskyne do skál.

tiesňava sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras. Kras je bohatý nielen na jaskyne ale aj na flóru a faunu. Veľmi dôležitým endemitom sú Alopie zádielské. Sú to ulitníky žijúce len v jednej jaskyni. Nachádza sa tu nádherný namodro zfarebný slimák, i roháč veľký. Zádielska tiesňava patrí k najobľúbenejším lezeckým miestam na Slovensku. Lezenie v doline je však časovo obmedzené a len na vybraných skalných masívoch.

legendy

raz si Lucifer zmyslel, že mu treba nevestu. Čertiská rozkúrili pekelnú kotolňu tak, že až stropy popraskali. Cez prasklinu vyletel riaditeľ satanášov a doletel priamo do Abova. O pekné slečny tu nikdy nebola núdza, takže nemal problém si nájsť nevestu. Novomanželia žili v pekle šťastne. Manželke však bolo občas smutno a zatúžila po návšteve domova. Manžel jej pravdaže prianie splnil. Jeho svokre však dcéra veľmi chýbala a tak jej odchod odďalovala, a tak musel prísť po svoju manželku sám. Svokra ich dlho odprevádzala. Lucifer zámerne vybral krkolomnú cestu domov. Svokra celou cestou išla s nimi i úzkou cestičkou pomedzi skaly. Na základe tejto legendy pomenovali chodník v tiesňave - Čertovým chodníkom.

cukrová homoľa, 106 metrov vysoký vápencový útvar ľudí lákal a provokoval odpradávna. Pyšná mater z obce Zádiel chcela vydať svoju krásnu dcéru Kláru iba za toho, kto jej ako svadobný dar donesie rastlinku kavyľ priamo z Cukrovej homoly. Kavyľ pripomína dlhé páperie, ktorou si mládenci cifrovali klobúky. Pytači rad radom strácali záujem, keďže Cukrová homoľa bola a je ťažkým orieškom. Raz prišiel Zádielčan Jožko. Klára naň čakala na vrchole skaly. Jožko bol k cieľu na dosah, ale už strácal sily. Klára mu chcela pomôcť, ale v objatí sa zrútili nadol. Skala vraj za nimi občas dodnes roní slzy.

zaujímavosť

cukrovú homoľu navštívil aj Jozef Psota z Košíc, ktorý na tejto skale nadobúdal prvé lezecké zručnosti, ktoré sa tomuto legendárnemu slovenskému horolezcovi veľmi zišli pri mnohých expedíciách do najvyšších horstiev sveta. Dokonca zdolal aj Everest, na ktorý ako prvý Slovák vystúpil. Žiaľ, domov sa už nedostal, pretože pri návrate z najvyššej hory zahynul.