.sprievodca

zrúcanina Turnianskeho hradu stojí na vrchole výrazného kopca s pravidelným kužeľovitým tvarom, západne od Košíc na východnom Slovensku. Na jeho vápencovom svahu rastie vzácna rumenica turnianska, ktorá je zaradená medzi endemity, keďže ju nenájdeme nikde inde, len tu, pod Turnianskym hradom. I keď z hradu ostali ruiny, aj vďaka svojej rozľahlosti stále stojí za návštevu. Najvyšší múr s okennými otvormi, ktorý je už z diaľky vidieť, pochádza z gotického paláca. Ten slúžil hradnému pánovi. Väčšia delová bašta a menšia bašta s otvormi pre ručné zbrane sú ešte pomerne zachované. Z hradieb vidno, že najmä palácová časť mala dvojité opevnenie. Najmohutnejšou časťou zrúcanín je štvorhranná veža, ktorá aj v minulosti dominovala hradu. Medzi vežou a palácom sa nachádzalo hradné nádvorie, ktoré je aj teraz ľahko idetifikovateľné.

hrad sa nachádza na východnom okraji Slovenského krasu, na jednom z najväčších krasových území v Európe. Jeho zrúcaniny sa týčia nad obcou Turňa nad Bodvou, v Národnom parku Slovenský kras.

história

hrad sa prvýkrát spomína v listine kráľa Bela IV z 13.storočia. Kráľ ho daroval šarišskému grófovi Tékusovi. Tekusovci postupne prevzali meno hradu i obce do svojho rodového mena „de Turna“ – t.j. „z Turne“. Odvtedy ich všade poznali ako Tornajovcov. V roku 1357 bol hrad prestavaný Jánom Turnianskym. Keď v roku 1406 tento rod Turnianskych vymrel, hrad prešiel do rúk Štefana Šafára z Branča. Od neho sa hrad dostal do rúk známej gemerskej rodiny – Bebekovcov. Hrad vlastnili až do roku 1448, kedy hradný pán Imrich Bebek padol v bojoch proti Turkom na Kosovom poli. V tom čase sa hradu zmocnili vojská Jána Jiskru. V ďalších rokoch hrad často menil svojich majiteľov. V dôsledku tureckého nebezpečenstva v rokoch 1540-1550 dostal hrad nové opevnenie. Začlenili ho aj do protitureckej obrannej línie. Nové opevnenie žiaľ nepomohla, a v roku 1652 ho Turci napokon dobyli. Majiteľa hradu odvliekli do zajatia a mestečko pod hradom vyplienili.

cisársky generál Schultz hrad v roku 1683 spätne vybojoval. Pevnosť však dal čiastočne zbúrať, aby ju nemohli kuruci ďalej využívať. Tak stratil Turniansky hrad svoj pôvodný význam. V roku 1848 sa požiarom stal hrad nepoužiteľným. Dnes stojí na konci a spomína na svoju zašlú slávu. Počas II. svetovej vojny sa na ňom obrnili Nemci. Pri oslobodzovacích bojoch ho používali ako mínometné a guľometné hniezdo.

hrad bol vybudovaný vo viacerých etapách. Najstaršia časť bola gotická, z ktorej sa zachovala hradná veža spojená s palácom. V období renesancie bolo postavené zachované protiturecké opevnenie s delovou baštou a tromi menšími bastiónmi. Iné architektonické detaily sa nezachovali.

povesť

hrad má pestrú mýtickú minulosť. Istá miestna povesť hovorí o bielej panej, ktorej duch nenachádza v hrobe pokoja. Pri mesačnom splne vraj často vidno chodiť plačúcu ženu po zrúcaninách. Ide vraj o Kristínu Bebekovú, ktorá zo žiarlivosti prebodla milenca - Kelemena Desseroffyho, svojej sestry Kataríny. Kráľovský dvor usporiadal boží súd, kde musel každý pri mŕtvole prisahať so smrtiacou dýkou v ruke, že zločin nespáchal. Súdu sa musela podrobiť i Kristína Bebeková. Len čo vstúpila do miestnosti, kde ležalo telo šľachtica, začala rana mŕtveho krvácať. Krv sa objavila aj na dýke. Kristína bola tak usvedčená, ale skôr ako ju odsúdili si vrazila dýku do pŕs. Odvtedy za mesačných nocí narieka na zrúcaných múroch hradu.

turniansky hrad očarí návštevníka i prekrásnym ďalekým výhľadom. Je prístupný po turistickom chodníku z obce Turňa nad Bodvou. Mnohí spoja návštevu hradu aj s neďalekou Zádielskou tiesňavou, ku ktorej vedie priamo z hradu turistická cesta.