.sprievodca

história

stredoveká Živánska veža vznikla v 14.storočí. Dnes nenápadná, no kedysi významná veža patrila panstvu hradu Hrušov až do roku 1708, kedy bol hrad zničený. Jej úlohou bolo strážiť významnú obchodnú cestu vedúcu Požitavím. Bola vstupnou bránou do Tekova a slúžila ako mýtna stanica. Istý čas patrila veža aj zbojníkom, vďaka ktorým dostala aj svoje pomenovanie. Veža pôvodne pozostávala z niekoľkých poschodí (štyri až šesť poschodí, presne nevedno) a bola 40 metrov vysoká. Dnes sa z nej zachovala len zrúcanina do výšky druhého poschodia. Do veže sa vchádzalo vstupnými dverami, ktoré sa nachádzalo na prvom poschodí. K vchodu sa dalo dostať len za pomoci rebríka, čo bolo dobré z pohľadu možného nebezpečenstva. Bola postavená z lámavého andezitu s vápennou maltou a riečnym štrkom.

jej severná časť sa dodnes zachovala a znázorňuje jej pôvodné rozmery. Hrúbka múra bola 2,70 metrov, a každé poschodie 4 metrov vysoké. Na druhom poschodí sa našli dve strieľne, na treťom zase štrbinovú strieľňu. Pravdepodobne zo štvrtého poschodia bola prístupná pavlač, ktorá slúžila na ochranu. Neďaleko od veže, juhovýchodne, sa nachádza plošina, ktorá mala pravdepodobne slúžiť na hospodárske účely pre kone.

zaujímavosť a prístup k veži

živánska veža sa podobá na Matúšovu vežu na Trenčianskom hrade. Zvykom bývalo, že veže mali schodište vybudované v múroch,ale Živánska na vstup potrebovala rebríky.

dnes predstavuje zaujímavý turistický cieľ, ku ktorej sa dá dostať z obce Jedľové Kostoľany po asfaltovej ceste a strmo hore kopcom. Za necelých 15 minút sa vynorí zrúcanina, takže prechádzku zvládnu aj rodiny s deťmi. Celkový čas od obce až po vežu je 45 minút, po zelenej turistickej značke. Je možné odstaviť auto v obci alebo tesne pod vežou, pri hnedej tabuli. To, že veža mala veľký význam svedčia jej pomenovania - Živánka, Turňa, Castellum, Tvŕdza, Nebojsa, Vartovka, Zbojnícka veža. Veža ako taká je i dodnes vysoká, ale stromy za tých pár rokov ju zarástli, preto v letných mesiacoch keď sa všetko zazelené, ju takmer nevidno.

povesť

v okolí sa usalašili zbojníci, alebo ako sa im povrávalo – živáni. Išlo ale o vplyvných zbojníkov na čele so svojim zbojníckym kapitánom. Nemal o nič núdzu ale chýbalo mu predsa niečo. A tou bola tá správna žena, manželka, gazdiná. Raz mu ale padla do oka jedna nádherná deva. Dievčina sa ale nedala, veď jej srdce už patrilo inému mužovi. Nebol to nik iný, než jazdec na čiernom koni, ktorý ju navštevoval pod rúškom noci. Kapitán sa nevzdával, ale dievčina ho odmietala čoraz viac. Kapitán prikázal svojim zbojníkom uniesť dievčinu a zavrieť ju do veže. Dievča sa ale nebálo a viackrát sa jej podarilo z veže ujsť. Kapitánovi došla trpezlivosť a dievčinu spútal reťazami, ale takou dlhou aby sa dostala k potoku a mohla mu prať šatstvo. Jedného dňa sa pri potoku zjavil švárny šuhaj so svojím čiernym koňom, rozťal reťaz a svoju krásavicu posadil na koňa. Možno sa tu očakáva, že spoločne ušla za ďaleké hory a ďaleké doly. Ale nestalo sa tak. Zamierili priamo ku veži. Dievčina položila zapálené sviečky pod sudy s pušným prachom. Naraz sa ozvala rana ako z dela, a polovica veže sa rozpadla a zbojníkov zasypala a pochovala.

tak vraví povesť o zániku tejto Živánskej veže. Či je na nej niečo pravdy, alebo zánik spôsobila gravitácia, zemetrasenie, či iné vojenské a lúpežné boje, nevedno. Našťastie sa našlo zopár dobrovoľníkov, ktorým sa podarilo ako tak zvyšky veže zachrániť a zakonzervovať.