.sprievodca

prístup

do obce Hričovské podhradie sa dostanete jednoducho autom alebo autobusom zo Žiliny alebo z Bytče.

Z obce Hričovské podhradie sa dostanete pod hrad po červenej značke, ktorá ďalej vedie do Súľova. Trasa je mierne náročná, vedie cez lúku a les. Pri smerovníku pod hradom sa treba vydať po pravej strane smerom hore na hradný vrch. Cesta hore trvá cca 45-50 minút.

história hradu

názov hradu Hričov je odvodený od slova grič – skala. Vznikol pravdepodobne krátko po tatárskom vpáde v rokoch 1241-1242 ako drevené hradisko, ktoré mal vo vlastníctve nitriansky biskup. Neskôr ho zrejme prestavali, lebo v roku 1256 sa v darovacej listine Bela IV. spomína už ako kamenný hrad. Do hradu sa vchádzalo cez bránu, ktorá bola vytesaná do skaly. Členitý terén prinútil staviteľov postaviť budovy podľa tvaru skál a výsledkom bol objekt bez vnútorného dvora tvoriaci jednoliaty celok.

na konci 13. storočia odkúpil Hričov za 100 mariek striebra komitátny hodnostár Bitter, bol jedným z predkov Balašovcov. Jeho dediči však neubránili hrad pred „pánom Váhu a Tatier“ Matúšom Čákom Trenčianskym. Museli počkať až do jeho smrti v roku 1321, aby sa im majetok vrátil. V polovici 14. storočia bol opäť v kráľovských rukách. Počas jeho existencie sa tu naozaj vystriedalo niekoľko majiteľov, správcov a záložných pánov. Správou Hričova bola poverená i grófka Anna Likarku. V tom čase pôsobil na hrade ako správca panstva Ján Kilian, taliansky staviteľ, ktorý vykonal viaceré stavebné úpravy. Odchodom Anny Likarky však začal hrad postupne upadať. Za 17 000 zlatých ho odkúpil František Thurzo, ktorý ho chcel ešte zveladiť. Ale po prestavbe Lietavského a Bytčianskeho hradu mu nezostali finančné prostriedky. Centrum hričovského panstva bolo presunuté do Bytče. Pevnosť, ktorá bola ťažko prístupná a nie veľmi pohodlná na bývanie začala v priebehu 17. storočia pustnúť. František Thurzo počas prestavby Lietavského hradu zomrel a jeho žena sa aj s rodinou presťahovala do novej rezidencie v Bytči. Správou majetku bol v roku 1586 poverený syn Juraj. Hričovský hrad však už nebolo možne prispôsobiť pokroku vojenskej techniky a počas prvého stavovského povstania málo stráženú pevnosť v roku 1605 zdevastovali Bočkajovi hajdúsi. V roku 1621, po úmrtí posledného člena vetvy Thurzovcov začal hrad chátrať.

súčasnosť

v západnom smere sa zachovali obvodové múry gotického paláca a čiastočne sú zachované aj kamenné šambrány okien a konzoly. Pôdorys hradu je dobre viditeľný. Z okolia zrúcaniny sú nádherné výhľady na blízke i ďaleké okolie, na dolinu Váhu, Žilinu či prekrásne Súľovské skaly. Vstup je na vlastné riziko, nakoľko stále opadáva murivo z narušených hradných múrov.

pri hrade môžete nájsť aj niekoľko malých jaskýň, ktoré predstavujú archeologické náleziská. Tesne pod hradom je vidieť zaujímavý skalný útvar, ktorý dostal meno „Kamenný mních“.

legenda o kamennom mníchovi

kamenný mních vznikol podľa legendy na mieste, z ktorého staručký rehoľník napomínal hradného pána, grófa Thurza. Gróf bol vraj podlý človek, ktorý sa hradu zmocnil podvodom. Uväznil jeho pravú majiteľku v cele.

Mnícha, ktorý sa mu neustále zjavoval a hrozil mu, dal niekoľkokrát zatvoriť. No on sa zjavoval znovu a znovu na neďalekej skale a volal: „Boh ťa vidí! Boh Ťa potrestá!“. Napokon sa staručký mních zmenil na kameň.