.sprievodca

história

v 60. rokoch 2. storočia vypukli v okolí dunajských hraníc tzv. markomanské vojny. Boli ničivé a dlhotrvajúce, ale Rím dokázal vždy nejako odolať a vytlačiť protivníkov za hranice. V roku 172 sa začala vojenská výprava proti Germánom, ktorú viedol cisár Marcus Aurelius a v ktorej neskôr pokračoval jeho syn Commodus. Podarilo sa im Germánov poraziť a uzavrieť s nimi prímerie. V poslednom roku vojny 179 n. l. boli rímski vojaci rozmiestnení po celom území. Práve tu sa datuje vznik rímskeho nápisu na hradnom brale, kedy detašované oddiely II. légie pomocnej prenikli k Laugariciu, dnešnému Trenčínu.

nápis je najvýznamnejšou rímskou epigrafickou pamiatkou v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovanou in situ. Môžete na ňom vidieť vytesané tieto slová:

• VICTORIAE

• AVGVSTORV(m)

• EXERCITVS QVI LAV

• GARICIONE SEDIT MIL(ites)

• L(egionis) II DCCCLV

• (Marcus Valerius) MAXIMIANVS LEG(atus) LEG

• (ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

a uvádza sa takýto preklad:

„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu.

Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“

zaujímavosť

meno veliteľa, ktorý dal vytesať nápis do skaly, nebolo dlho známe. Až jedinečný objav podstavca sochy s oslavným textom v alžírskej Zane objasnil viaceré historické fakty. Sochu s podstavcom dali z vďaky postaviť ľudia Marcovi V. Maximianovi a opisujú na nej jeho bohatú a záslužnú kariéru v službách Ríma a medziiným sa tu spomína fakt, že bol veliteľom oddielov, ktoré prezimovali v Laugariciu na území barbarov.