.sprievodca

súľovské skaly sa nachádzajú na západnej strane Súľovských vrchov. Ohraničuje ich Manínska vrchovina, Domanižská kotlina, Skalky a Žilinská kotlina. Vytvárajú oblúk, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod. Oblasť bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu v roku 1971. Najvyšší vrch je Žibrid, ktorý meria 868 m n.m a po ňom nasleduje Pyskatá kačka alebo Kečka, merajúca 816 m n.m.

turistika

na Súľovské skaly sa dostanete z viacerých smerov. Jedna cesta vedie z Považskej Bystrice cez Manínsku tiesňavu a dedinku Vrchteplá, ďalšia z Bytče cez Súľov-Hradná a dostanete sa tam aj z Rajeckej doliny priamo zo Súľova.

turistické trasy sú prístupné takmer každému. Obľúbený je najmä náučný chodník. Okruh je stredne náročný, dlhý 7,5 km s prevýšením 290 metrov. Priemernou chôdzou ho zvládnete za približne 1,5 až 2 hodiny. Vrchol je na hrade Súľov. Začiatok a koniec je na parkovisku pred obcou Súľov-Hradná, prechodný je oboma smermi. Je tu umiestnených viacero informačných tabúľ, kde sa dozviete niečo o miestnej faune, flóre a geológii. Čaká tu na vás viacero zaujímavosti ako zvyšky Súľovského hradu, gotická brána a vyhliadky na okolité doliny.

ďalšími odporúčanými turistickými trasami sú:

• Výstup na Bradu (dĺžka: 7,5 km, čas: 3 hod., prevýšenie: 416 m),

• Východným súľovským hrebeňom – (dĺžka: 15 km, čas: 5 hod. a 30 min. z obce Súľov, prevýšenie: 474 m, klesanie: 482 m),

• Výstup na Žibrid – (dĺžka: 10 km, čas: 3 hod. a 30 min., prevýšenie 467 m),

• Prechod na Hričovský hrad – (dĺžka: 10 km, čas: 3 hod. a 30 min., prevýšenie 522 m, klesanie 404 m),

• Prechod k Hlbockému vodopádu – (dĺžka: 9 km, čas: 3 hod., prevýšenie: 403 m, klesanie: 462 m ),

• Prechod na Lietavský hrad – (dĺžka: 15 km, čas: 5 hod. a 15 min., prevýšenie 469 m, klesanie 492 m),

• Okruh Vrchteplej – (dĺžka: 12 km, čas: 3 hod. a 15 min., prevýšenie: 280 m, klesanie: 280 m).

zaujímavosti

jednou z najnavštevovanejších skalných brán v Súľovských skalách je Gotická brána. Meno dostala na základe svojho zalomenia, ktoré pripomína gotické portály. Nachádza sa však mimo značeného chodníka, preto si dajte pozor aby ste ju neminuli. Dostanete sa k nej náučným chodníkom zo Súľovského parkoviska po zelenej trase. Keď na záver stúpania budete vychádzať z lesa, zelená trasa pokračuje vpravo, vy si to však namierte smerom doľava. Na strome je značka, ktorá na tuto prírodnú zaujímavosť upozorňuje.

ďalšou zaujímavosťou je Súľovsky hrad, alebo skôr jeho zvyšky. Nachádza sa vo výške 660 m Pochádza z 15. storočia a zachovalo sa len minimum obvodových múrov. S hradom je spájaná aj povesť o drakovi, ten lietal okolo hradu a neustále narážal do skál. Vznikol tak otvor - spomínaná Gotická brána a Šarkania diera. Mladík nazývaný Suľo sa ho rozhodol zabiť, lebo znepríjemňoval život ľuďom v okolí. Podarilo sa mu to a dedinčania mu za to postavili malý hrad v skalách.

po žltej značke narazíte na Obrovskú bránu, nazývaná tiež Skalná brána. Túto „dieru“ v skale určite neprehliadnete, nachádza sa vo výške 11 m a je až 10 m široká. Prvá písomná zmienka je z roku 1268.

žltou značkou sa dostanete aj k Šarkanej diere. V tejto významnej pamiatke sa našli pozostatky jaskynného ľudského osídlenia z doby kamennej. Dosahuje dĺžku 58m a výšku 20m. Podľa povesti v nej býval drak, ktorého sme si už spomenuli pri Gotickej bráne.

ako skaly vznikli?

horninový základ Súľovských skál tvorí zväčša treťohorný karbonatóvý zlepenec. Nedokonalé vrstvenie zlepenca naznačuje, že vznikal v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Podložie je tvorené druhotnými dolomitmi a slienito-bridličnatými súvrstviama. V priebehu neogénu bol terén zvrásnený a boli vytvorené početné antiklinály (sedlovito vyklenutá časť vrásy) a synklinály (opak antiklinály, prehĺbená časť vrásy).

oblasť Súľovských skál sa vyznačuje tým, že na pomerne malej ploche sa nachádza veľa geomorfologických tvarov ako skalné veže, ihly, okná, strmé bralá a podobne, ktoré majú často bizarný tvar.