.belianska jaskyňa – nachádza sa v najvýchodnejšej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianskych Tatier. Je to najväčšia a jediná sprístupnená jaskyňa na území Tatranského národného parku. Očarí vás bohatou kvapľovou výzdobou a veľkými priestormi v sivomodrých vápencoch s jaskynnými jazierkami.

.sprievodca

prístup

do Belianskej jaskyne sa dostanete lesnou cestičkou z osady Tatranská kotlina po žltej značke. Na začiatku chodníka sa nachádza spoplatnené parkovisko, Je tu vybudovaný náučný chodník s informačnými tabuľami. Vstup do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 890 m n. m., preto budete stúpať do pomerne strmého kopca asi pol hodinu. Počas výstupu prejdete veľkým prevýšením na krátkom úseku (na 1 km – cca 122 výškových metrov).

Prehliadka jaskyne trvá približne hodinu a pol s výkladom od sprievodcu.

o jaskyni

jaskyňa bola vytvorená v strednotriasových vápencoch a dlhodobo na ňu pôsobila povrchová voda, ktorá prenikala cez medzivrstvové a tektonické pukliny. Zlatokopom bola známa už v roku 1826, o čom svedčia uhľové nápisy mien a dátumov na jej stenách. Objav však zostal utajený až do roku 1881, kedy tu boli jej prvý známy objavitelia Július Husz a Johan Britz. Verejnosti bola za veľkých ťažkostí sprístupnená v roku 1884.

celková dĺžka jaskyne je 3641 metrov, z toho je verejnosti prístupných 1370 metrov s počtom schodov 860. Teplota vzduchu dosahuje 5,0 – 6,3 °C a relatívna vlhkosť je až 90 – 97 %. Takže sa dobre oblečte.

počas návštevy môžete obdivovať rôzne formy jaskynnej výzdoby, najmä stalagmity pripomínajúce pagody (Palmová sieň) a sintrové kamenné vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm, Hudobná sieň), ktoré dosahujú výšku niekoľko desiatok metrov a ďalšie formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň) . Nachádza sa tu niekoľko menších i väčších jazierok. Prehliadka končí v nádhernej hudobnej sieni s väčším jazierkom. V tejto miestnosti je veľmi dobrá akustika a občas sa v nej konajú koncerty vážnej hudby.

jaskyňu obývajú tri druhy netopierov - netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis myscinus) a netopier Blythov (Myotis blythii). Ďalšími obyvateľmi sú plch obyčajný (Glis glis) a v jazierkach žije bezpancierovec slepý (Bathynella chappuisi) a druhy z radu chvostoskokov (Colembolla).

zaujímavosti

do jaskyne bolo zavedené elektrické osvetlenie už v roku 1896, t. j. 12 rokov po objavení žiarovky.

okolo roku 1934 sa robili v jaskyni pokusy so zaľadňovaním jej spodných častí. Mala tak vzrásť atraktivita jaskyne. Celkom sa to podarilo, ale veľmi sa poškodila kvapľová výzdoba a popraskali vápencové steny, preto sa zaľadnením prestalo.

Mnohé z jaskynných útvarov pripomínajú živé či neživé objekty a podľa nich sú aj pomenované.

Belianska jaskyňa sa môže pochváliť takmer sterilným prostredím bez alergénov a s nízkym obsahom baktérií a prachu vo vzduchu.

špecifická klíma jaskyne sa využíva na speleoklimatické liečebné pobyty. Ide o liečebnú metódu využívajúcu liečivé účinky aerosólu a blahodarného pôsobenia prostredia jaskýň. Nízka a stabilná teplota jaskyne s vysokou vlhkosťou priaznivo pôsobí na dýchacie cesty, liečia sa tu alergické a chronické ochorenia.

Názov Hudobnej siene vznikol vďaka zvukom, ktoré vydávali dopadajúce kvapky vody na hladinu jazierka.