.sprievodca

prístup

prístup na hrad je veľmi jednoduchý, nie ako na väčšinu hradov, ktoré sa na Slovensku nachádzajú. Tento hrad nájdete priamo v obci Veľký Kamenec. Už z hlavnej cesty budete hrad vidieť a stačí keď sa dostanete k Obecnému úradu, kde viete zaparkovať auto. Za Obecným úradom vedie cestička až na hrad je to prechádzka len na pár minút.

história

hral pravdepodobne postavil po po tatárskom vpáde rod Ratholdovcov. V roku 1451 ho dobyl Ján Jiskra. V roku 1458 hrad obsadilo kráľovské vojsko a práve tu na tomto hrade podpísali mierovú zmluvu medzi Jiskrom a Jánom Hunyadym. Možno aj pre toto sa vďaka rodine Soósovcou hrad dočkal veľkých opráv a vybudovalo sa veľké opevnenie. V 17. storočí sa Juraj Soós zúčastnil Vesselényiho povstania. Cisárske vojsko preto hrad v roku 1672 dobylo a zbúralo. Tak ako ostatné ruiny aj tento hrad bol zbúraný, ako výstraha pre ostatných, ktorí by sa v budúcnosti chceli postaviť proti cisárovi. Hrad sa už neobnovil a jeho ruiny chátrajú až dodnes.

hradný vrch patrí k priľahlému vrchu Tarbucka, ktorý vznikol pred 15 miliónmi rokov sopečnou činnosťou, ktorá tu vytvorila tzv. extruzívny dóm. Jedine tu v rámci Východoslovenskej roviny rastie Klinček neskorý. Zaujímavosťou sú zastúpené močiarné spoločenstvá, pobrežné lúky, dubovo agátový les, lesostep a kroviny. Ako jedna z mála má na sopečných horninách viate piesky, ktoré na niektorých miestach tvoria duny. Zo zrúcaniny je krásny kruhový výhľad.

legenda

raz sa kráľ Matej vybral zo svojim sprievodom naprieč panstvom. Ľud ho mal rád a všade ho vítal. Keď sa kráľ vybral do Veľkého Kamenca, rozhodol sa ubytovať na fare. Farár však bol veľmi skúpy. Prinútil svojho organistu, aby sa predstavil ako kaplán a povedal mu, že kňaz je odcestovaný, a že on, kaplán, ho nemôže prijať. Kráľ dal preto postaviť tábor na vŕšku neďaleko dediny, kde sa so svojím sprievodom usadil. Kráľ strávil vo Veľkom Kamenci niekoľko dní. Stretával sa s miestnymi, vypočul si ich prosby, trápenia. Farár s organistom sa naďalej schovávali a zatajovali. Prišla sobota a keďže kráľ Matej bol hlboko nábožensky založený, každú nedeľu chodieval na svätú omšu tam kde sa práve nachádzal. Poslal preto k farárovi posla s odkazom, aby prišiel k nemu do tábora a mohli sa o nedeľnej pobožnosti porozprávať. Farár sa aj tentokrát dal zatajiť a prehováral organistu na opakované klamstvo. On odmietal, ale farár mu pohrozil prepustením zo služby. Keďže mal doma šesť detí, podvolil sa. Kráľovi teda zaklamal, že pán farár je chorý a o nedeľnej pobožnosti sa budú musieť porozprávať len oni dvaja. Kráľ sa ho počas rozhovoru spýtal, ako sa mu tu páči. Odpovedal, že sa tu cíti veľmi dobre, ale najradšej by bol nejakým hradným pánom a bojovať po boku svojho statočného kráľa. Matejovi sa táto odpoveď pozdávala, tak sľúbil, že ten hrad dá postaviť ak mu organista odpovie správne na tri otázky – Prvá, kde je stred Zeme. Organista odpovedal, že práve tam kde stojí kráľova noha. Druhá, akú má Matej cenu ako kráľ. Organista povedal, že ak za Krista dali tridsať strieborných, tak za kráľa by mohli dať aspoň dvadsaťdeväť. Tretia, na čo práve kráľ Matej myslí. Organista zbledol, kľakol si pred kráľa a všetko mu prezradil. Ako ho farár donútil, a že veľmi svoj čin ľutuje, lenže nemohol inak, lebo potrebuje svoje deti chlebom nakŕmiť. Kráľ sa nahneval, ale odpustil mu. Prisľúbil, že na vŕšku, kde práve stojí jeho tábor, pre neho postaví nový hrad. Farára potrestal. Odobral mu všetky majetky a preložil na Horniaky, čo bola najchudobnejšia oblasť kraja. Takto sa stal z bohatého farára chudobný, a z chudobného organistu zámožný hradný pán.