SPRIEVODCA 

Prístup

Na plavbu sa môžete prihlásiť pod Oravským hradom alebo v Hornej Lehote. Turistov parkujúcich v Oravskom Podzámku vyvezú pltníci autom na štart do Hornej Lehoty. A tých čo parkujú v Hornej Lehote zaz po skončení plavby vyvezú späť k autu z Oravského Podzámku do Hornej Lehoty.

Zvážalo sa všeličo

Pltníctvo predstavuje v súčasnosti romantickú plavbu. Kedysi sa práve týmto spôsobom prevážal na Oravu nielen tovar a potraviny, ale aj meď a olovo z Poľska. Po stáročia sa plťami na Oravu zvážalo hlavne stavebné drevo, ale aj obilie, keramika, plátno, či drevené šindle. Na pltiach sa prevážala aj soľ.

Otvorenie bohatých baní na kamennú soľ v Poľsku okolo roku 1300 zabezpečil rozvoj pltníctva na Orave. Soľ sa prekladala z vozov v Tvrdošíne na plte a vozila sa do Veličnej. Len za prepravu soli plťami malo oravské panstvo ročnú tržbu 90 až 120 tisíc zlatých.

Oravská pltnica zaznamenala najväčší rozmach v 19. storočí, čo súvisí s rozvojom drevárskeho priemyslu. Drevo sa vyvážalo ako surovina a najviac sa splavovala po Orave do Váhu a do celulózky v Žiline.

Plte boli po stáročia najrýchlejším a najpohodlnejším dopravným prostriedkom. Za 24 hodín sa na nich dalo zdolať aj 200 kilometrov, kým na koči už 40 kilometrov bolo pre cestujúcich utrpením. Palatín Juraj Turzo používal plte na služobné cesty do Budapešti.

Povesť pre neposlušné deti

V prístave v Oravskom Podzámku stráži pltníkov štvormetrová drevorezba vodníka. Postava vodníka sa viaže k legende, ktorú pltníci rozprávajú návštevníkom počas plavby. Blízko hradu, pod Markovou skalou, je 6 m voda. Podľa legendy na tomto mieste bývajú vodníci. Keď budú deti poslušné, vodníka uvidia. Po vystúpení z plte sa s ním môžu aj odfotografovať. Vodník je zhotovený z lipového dreva, opiera sa o klát, pričom v jednej ruke drží rybu a v druhej fajku a spokojne si bafká.