lista s ornamentom.png

SPIŠ - KEŽMARSKÝ HRAD

TURISTICKÁ ZAUJÍMAVOSŤ, TIP NA VÝLET, SPRIEVODCA, MAPA, FOTKY, HODNOTENIA, NAVIGÁCIA, AKTUÁLNE POČASIE

icon_STARS 5.0.png

KEŽMARSKÝ HRAD – je dominantou mesta Kežmarok a do dejín sa zapísal aj prvým výletom do Vysokých Tatier, ktorý uskutočnila hradná pani Laská. Bol postavený na obranu mesta. V súčasnosti sa tam nachádza múzeum. Je jediným úplne zachovalým hradom na Spiši.

REGIÓN: ► SPIŠ a PIENINY

LOKALITA:

NADMORSKÁ VÝŠKA:

GPS:  ►

WEB: ►

TEL:

<poiNadmV>

<poiLokalita>

<poiPhone>

map texture

GoogleEarth

00_3d_mapka_slovensko.png

XPLÓR eSHOP

1/8
icon_hist_HRAD.png

Našiel si chybu, prípadne neaktuálne údaje?

Chcel by si doplniť značku, info alebo skúsenosti, ktoré máš z vlastnej návštevy?

POSLEDNÁ AKTUALIZÁCIA:

OTVÁRACIE DOBY

Máj - September

Október - Apríl

09:00 - 18:00

09:00 - 16:00

POPLATOK ZA VSTUP

5,00 €

2,50 €

3,00 €

Dospelí

Deti, študenti

Seniori

SPRIEVODCA


Prístup na hrad


Hrad nájdete v centre mesta Kežmarok na Hradnom námestí. Pred hradom sa nachádza parkovisko a ak prichádzate autobusom alebo vlakom ku hradu to zvládnete ani nie za 15 minút.

Hrad je prístupný cez vežu, v ktorej sa kedysi nachádzal aj padací most. V súčasnosti sú na hrade expozície, v ktorých dominuje vývoj mesta od jeho vzniku až po 30 roky 20. storočia. Nachádzajú sa tu cechy, remeslá, radničná miestnosť expozícia zbraní, historické veterány, navštíviť môžete aj kaplnku, hladomorňu a vyhliadkovú vežu, kde bola šesť rokov väznená pani Laská. V koniarňach sa dnes nachádzajú kancelárske priestory, fotolaboratórium, príručná knižnica a sociálne priestory.


História


Presne, kedy vznikol hrad sa nevie, traduje sa, že tam bolo nejaké staršie osídlenie a pri archeologickom výskume sa tam odkryli základy kostola, pri ktorom bol pristavený kláštor, ktorí postavili Lendackí križovníci. Hrad bol postavený na mieste stredovekej osady Svätá Alžbeta v gotickom slohu a postavila ho rodina Zápoľských. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1447, počas pobytu Jiskrovej posádky. Zápoľský dal zbúrať kostol sv. Alžbety a materiál z neho použil na stavbu západného hradného krídla. Postavili tu vstupnú vežu, hradbové múry s baštami a polygonálnu baštu, z ktorej je v súčasnosti kaplnka. Opevnenie hradu pristavili k mestským múrom a pri hradnom múre postavili obytné a hospodárske budovy.

Neskôr hrad vyhorel a jeho majiteľ Ján Rueber ho obnovil v renesančnom slohu a na opravu si požičal od Thurzovcov. Potom bol hrad v zálohe u rodiny Tho̎ko̎lyovcov a za ich vlastníctva ho prepychovo renesančne prestavali. Rodine patril celé štyri generácie. V 17. storočí hrad ešte dvakrát prestavili. Opravili severné krídlo zámku, z poschodia urobili reprezentačné priestory, obnovili vstupnú vežu a v strede nádvoria postavili fontánu. Nadstavili aj múry hradu štítkovou atikou, talianski maliari vyzdobili interiér. Vtedy postavili aj koniarne, ktoré vyzdobili šťukami a zrkadlami a mali mramorové žľaby. Úpravy dokončili postavením zámockej kaplnky. Bola najväčším skvostom hradu a postavili ju pre Máriu, matku Imricha Tho̎ko̎lyho. Vydala sa ako 14 ročná a zomrela 22 ročná, zanechala 6 malých detí, počas choroby nevládala chodiť, tak chcela aspoň vidieť z okna izby do kaplnky, v nej ju aj pochovali. Kaplnka mala nádhernú vežičku so slnečnými hodinami a krížom a interiér bol bohato zdobený, nádherný oltár bol pozlátený a veľmi hodnotná bola aj kazateľnica, málo vecí sa z tohto zachovalo.

Po povstaní, ktoré viedol Imrich Tho̎ko̎ly proti panovníkovi, dostalo hrad do vlastníctva mesto Kežmarok. Vtedy hrad začal upadať a používal sa na hospodárske účely. Časť hradieb dalo mesto zbúrať a na ich mieste postavilo kasárne. Z prepychovej koniarne sa stala nemocnica. V niektorých častiach hradu bola textilná manufaktúra. Neskôr hrad postihol požiar a zhoreli strechy hradu. Opravu zabezpečil uhorský pamiatkový ústav. Údajne ho upravili neprimerane.

Počas druhej svetovej vojny tu sídlilo gestapo a popravilo tu partizánov, čo sa dozvieme z pamätnej tabule, ktorá je na nádvorí hradu. .V roku 1960 začala postupná rekonštrukcia hradu a súčasťou bol aj archeologický a architektonický výskum.


Povesť alebo pravda?


Hradná pani Beáta Laská preslávila hrad , keď sa vybrala s mešťanmi na výlet do Tatier. Po troch dňoch, keď sa vrátila domov, jej nahnevaný manžel ju dal zavrieť do hradnej veže a šesť rokov ju tam držal.

Hovorí o tom aj povesť, ako sa mladý hradný pán Albert oženil o 20 rokov staršou ženou, ktorá mala bohatstvo a bola to utajovaná dcéra poľského kráľa Źigmunda. Keď prichádzala do Kežmarku očaril ju ten pohľad na veľkolepé Tatry. Preto sa spolu s mešťanmi bez manžela vybrala na výlet. Keď sa o tri dni vrátila, manžel ju už čakal a za trest ju dal zavrieť do veže, kde jej nosili jesť. Tento trest mu padol celkom vhod, lebo mal peniaze a takto sa vlastne zbavil aj staršej ženy. Povesť hovorí o tom, že v tej veži ju našiel nový majiteľ hradu pološialenú a odviedol ju do Košíc, kde zomrela.

V lete sa na hrade robia divadelné predstavenia počas nočnej prehliadky hradu.


PRE DENNÉ TIPY NA VÝLETY SLEDUJ NAŠE

 

xplor.png
  • Xplór Facebook
  • Xplór Instagram
xplor_AppStore_button.png
xplor_GPlay_button.png

MESAČNÝ NEWSLETTER XPLÓR