.sprievodca

prvá písomná zmienka o meste pochádza z 13. storočia v darovacej listine kráľa Belu IV. Kežmarok dostal mestské výsady a neskôr sa stal slobodným kráľovským mestom, získal právo meča, dvoch výročných trhov, právo skladu, právo používania erbu.

V minulosti sa na území mesta odohralo 13 vojen (250 ročnú vojnu viedlo mesto s vlastným hradom) a protihabsburské povstania, kedy Juraj II. Rákoci a rodák Imrich Thokolyho bojovali o miesto držiteľov krajiny. Bolo dôležitou obchodnou cestou medzi Orientom a severom Európy v stredoveku. V Kežmarku pracovalo okolo 40 remeselníckych cechov. Koncom 19. storočia nastal v meste úpadok, keď mesto obišla Košicko-bohumínska železnica.

historické jadro mesta bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Drevený evanjelický kostol a Evanjelické lýceum s najväčšou historickou školskou knižnicou v strednej Európe sa stali národnými kultúrnymi pamiatkami.

prvá radnica stála na Starom trhu a po požiari postavili gotickú radnicu, ktorú neskôr prestavali do renesančnej podoby. Za richtára Žigmunda Moesa k nej pristavili vežu, na ktorej stojí socha mestského hlásnika. Súčasný vzhľad dosiahla po dostavbe druhého poschodia. Pod radnicou je pivnica, v ktorej vyvierali pramene. Podľa tradície, vraj z pivnice vedie podzemná chodba, ktorá viedla až na cestu k Huncovciam. Dnes sa na radnici nachádza mestský úrad.

dominantnou pamiatkou mesta je drevený evanjelický artikulárny kostol sv.Trojice, bez železného klinca. Zapísaný je na zozname svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Bol postavený v 17. storočí a celý je z dreva okrem kamennej sakristie. Pod kostolom sa nachádzajú krypty. Kostol má pôdorys gréckeho kríža a šesť chórov. V kostole museli ženy a muži sedieť oddelene, dodnes sa tam nachádzali tabuľky s menami. V kostole sa zachovali kľačadlá a najstarší funkčný barokový organ na Slovensku.

najväčšia školská knižnica sa nachádza v budove evanjelického lýcea a má 150-tisíc zväzkov, 55 prvotlačí z 15. storočia a 3000 prvotlačí zo 16.storočia, 6000 slovacík a 44 000 germaník.

vedľa lýcea stojí nový evanjelický kostol, ktorý pripomína mešitu. Bol postavený podľa projektu Teofila Hansena. Projekt bol pôvodne určený pre Orient a obsahoval viaceré stavebné prvky. Je jednoloďový a oltár sa nachádza na úrovni poschodia. Na oltári je socha vzkrieseného Krista s krížom. Má dve kazateľnice, dva rady lavíc, na laviciach sú dodnes tabuľky s menami, ktoré si predplatili. Na chóre je organ, ku kostolu pristavili mauzóleum Imricha Thokolyho.

kežmarský hrad je najzachovalejší spišský hrad. Hrad vybudovala rodina Zápoľských a potom ho získala poľská šľachtická rodina Laských. Neskôr z gotickej pevnosti vybudovali elegantnú rezidenciu. V súčasnosti je tam mestské múzeum s rôznymi expozíciami ich súčasťou je aj Múzeum veteránov.

kostol sv. Kríža, hovoria mu aj gotická pýcha mesta. Bol postavený v 13.storočí a dnešnú podobu dostal po veľkej gotickej prestavbe. Tento trojloďový kostol má trojakú gotickú klenbu - sieťovú, hviezdicovú a krížovú. Unikátom kostola je výjav na oltári, ukrižovaný Kristus. Je to dielo Víta Štósa, ale niektorí si myslia, že je to dielo majstra Pavla z Levoče. Kostol má dva chóry a dva organy. Menší je dielo Bartolomeja Fromma, je stále funkčný a patrí k najcennejším a Slovensku. Kostol má viac kamenných náhrobkov. Kostol bol viackrát opravovaný a bol povýšený na Basilicu Minor-prvú nemariánsku baziliku na Slovensku.

najkrajšia spišská zvonica stojí v areáli kostola sv. Kríža. Je to renesančná zvonica považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu. Je štvorcová a má renesančnú štítkovú atiku s erbami cisárskeho habsburského rodu Uhorska a Kežmarku. Na zvonici sa nachádza aj sgrafitová výzdoba. Latinčina hovorí o dátume výstavby (1591).

strážna veža alebo panský dom v Horrenhaus, dnes na ich mieste stojí reduta. Budova bola renesančná a v minulosti sa tu nachádzala aj tlačiareň Mateja Glasera - Vitraria, tu vydali rôzne publikácie a knihy v dobovej slovenčine. Budovu prestavali v klasicistickom slohu na redutu. Neskôr z nej odstránili vežu.

miesto mŕtvych alebo historický cintorín sa nachádza neďaleko nového evanjelického kostola. Protestanti museli mŕtvych pochovávať mimo mestských hradieb. Cintorín sa stále zväčšoval a potom tam začali pochovávali aj katolíkov. Odpočíva tu napr. aj Dr. Vojtech Alexander s rodinou, zaoberal sa rôntgenológiou v Uhorsku.

budova železničnej stanice bola postavená v secesnom štýle. Aj keď hlavná trať železnice viedla mimo mesta, postavili pred 1. svetovou vojnou za riekou Poprad železničnú stanicu veľmi honosnú a najmodernejšiu v Uhorsku. Stavba má centrálnu budovu vestibulu a do dvoch strán sú krídla s vyvýšenými prístavbami.