.sprievodca

ako sa dá ku kostolu a zvonici dostať ?

mesto Spišská Belá leží v severnej časti Popradskej kotliny, na sútoku Popradu a Belianskeho potoka. Z Kežmarku je to severne len okolo 7 km. Uprostred mesta v okruhu cca 400 metrov nájdete rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka so zvonicou, evanjelický kostol i chrám sv. Cyrila a Metoda. V roku 2005 bolo historické jadro mesta vyhlásené za pamiatkovú zónu.

čo všetko môžete v kostole, zvonici a ich okolí vidieť ?

nemeckí zakladatelia mesta, ktorí prichádzali ako kolonisti na pozvanie uhorských kráľov na Spiš už od polovice 12. storočia a hlavne po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia, hneď po príchode na darované územie budovali murované kostoly. Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol prvý kostol postavený v Spišskej Belej v roku 1208 a zasvätený sv. Valentínovi. Išlo o malý murovaný kostol bez veže a bez cintorína, teda nešlo o farský kostol, ale skôr o provizórny kostolík, ktorý mal slúžiť do postavenia veľkého farského kostola sv. Antona Pustovníka. Tento bol postavený v ranogotickom slohu s niektorými neskororománskymi prvkami niekedy medzi rokmi 1250 až 1270. Neskôr prešiel rôznymi prístavbami a prestavbami, barokovou stavebnou prestavbou kostola v rokoch 1715-1721, k radikálnou stavebnou úpravou vonkajšieho vzhľadu veže do neogotického slohu v roku 1882. V rokoch 1970 až 1971 prebehla generálna oprava kostola.

na západnej strane, v tesnej blízkosti Kostola sv. Antona pustovníka, bola v roku 1595 postavená zvonica. Táto zvonica je jednoduchšia, ako iné spišské renesančné zvonice, nemá sgrafitovú výzdobu. Rovnako ako v Strážkach nie je delená oblúčikovým vlysom. Vstup na podlažia umožňuje točité schodisko vo vežičke na severnej strane.

trochu z histórie

podľa dostupných informácií z najnovších historických výskumov začiatok Spišskej Belej je spojený s príchodom nemeckých kolonistov na Spiš. Bolo to ešte pred tatárskym vpádom v roku 1241, ale hlavne tesne po ňom. Usadili na území medzi už existujúcou maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou Stragar (Bušovce). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili opevnenú Uhorskú bránu, ktorá bola za riečkou Biela, pred vstupom do pohraničia s Poľskom. Slovanský názov riečky Biela - Bela prevzali do názvu svojej osady aj nemeckí kolonisti, riečka bola severnou hranicou ich chotára.

uhorský kráľ Štefan V. v roku 1271 udelil komunite spišských nemeckých miest kolektívne mestské privilégia, čím sa stali slobodnými mestami. Riadili sa vlastným spišskonemeckým právom. Vytvorili samosprávny celok nazývaný Spoločenstvo spišských Sasov, ktoré sa od roku 1344 nazývalo Spoločenstvo 24 kráľovských miest, do ktorého patrila aj Spišská Belá. Podobne ako ostatné mestá mala vlastnú samosprávu na čele s richtárom, ktorý reprezentoval súdnu, administratívnu a politickú moc.

prosperita mesta podmienila aj budovanie významných stavieb, ako kostol sv. Valentína v 13.storočí, ktorý ale zanikol v 18.storočí, kostol sv. Antona Pustovníka v 13.storočí, radnica, fara a zvonica v 16.storočí, katolícka škola, mariánsky stĺp, ako aj početné meštianske domy, neskôr opakovane prestavované. Spišská Belá ale nezískala právo vybudovať mestské hradby. Toto sa snažila aspoň čiastočne nahradiť systémom tesne zomknutých hospodárskych budov, stodôl, po obvode celého mesta. V roku 1606 počas Bocskayovho povstania sa prechodne opevnila valmi s drevenými palisádami, pred ktorými boli vyhĺbené priekopy. Vstup do mesta uzatvárali 4 brány, veľká západná a východná brána a malá severná a južná brána.

mesto Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa začalo objavovať v štatistikách až v 19. storočí. V rokoch 1945 až 1946 po vynútenom odsune asi 850 belianskych Nemcov sa uzavrela 700 ročná kapitola obyvateľstva mesta, ktoré sa v jeho histórii v rozhodujúcej miere podieľalo na jeho rozvoji, kultúre a prosperite.